Londýn 9. augusta 2022 – Budúcnosť ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom čelí rastúcej neistote, keďže Európa sa snaží znížiť svoju závislosť od ruského plynu. Ruský monopolný exportér potrubného plynu síce vlastní najväčšie zásoby na svete, ale strata jedného z jeho najväčších trhov by mohla ovplyvniť jeho ziskovosť. Podľa niektorých analytikov dokonca spoločnosť „aktívne ničí“ svoj vlastný trh. Téme sa venoval portál rfe/rl.org.
Keď vo februári 2020 prišli vedúci manažéri Gazpromu do New Yorku, aby predstavili americkým investorom aktualizáciu svojho podnikania, spoločnosť práve mala za sebou najlepší trojročný úsek v histórii svojho exportu. Do Európy vrátane Turecka dodávala ročne v priemere takmer 200 miliárd kubických metrov (bcm) plynu, teda o tretinu viac ako bol priemer za predchádzajúce desaťročie. Tieto dodávky mu za dané obdobie vygenerovali príjmy vo výške viac ako 120 miliárd USD.
Manažérsky tím vtedy americkým investorom oznámil, že očakáva rovnakú rekordnú úroveň exportu do Európy počas nasledujúceho desaťročia, čo by neočakávané finančné zisky spoločnosti – kľúčového piliera ruskej ekonomiky – predĺžilo ďaleko do budúcnosti.
O dva roky neskôr je prognóza diametrálne odlišná, tvrdí rfe/rl.org. Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vojensky napadnúť Ukrajinu – a jeho kroky na zníženie vývozu plynu do Európskej únie pre podporu Kyjeva – stáli Gazprom lukratívnu budúcnosť na kontinente, myslia si niektorí odborníci.
Spoločnosť podľa nich v dlhodobom horizonte stratí európske príjmy na úrovni stoviek miliárd dolárov. A tieto pochmúrne vyhliadky budú mať dominový efekt na snahy Gazpromu o kompenzáciu presunom do Ázie, keďže to podkope jeho vyjednávaciu pozíciu voči Číne, uviedli experti.
V krátkodobom horizonte však Gazprom môže očakávať, že si užije „bonanzu“. Aj keď jeho objemy exportu do Európy klesajú, v tomto roku z neho vygeneruje rekordné a v nasledujúcich 2 – 3 rokoch veľmi silné príjmy, pretože ceny paliva prudko vzrástli v dôsledku nedostatku na trhu, podľa Bruselu vyvolaného „vydieraním“ zo strany Kremľa.
Ale v polovici dekády, keď nové dodávky zemného plynu zaplavia trh a EÚ bude ďalej znižovať dovoz ruského plynu, bude Gazprom čeliť prudkému poklesu príjmov a ziskov v čase, keď bude zvyšok ekonomiky zápasiť so západnými sankciami, hovoria analytici.
Rastúce exporty Gazpromu do Ázie nevykompenzujú stratené príjmy. Vplyv na Rusko bude významný, keďže Gazprom je jednou z najväčších spoločností v krajine pokiaľ ide o príjmy, zamestnancov a kapitálové výdavky, a je hlavným prispievateľom do federálneho rozpočtu.
Ničenie vlastného trhu
„Gazprom nielenže stráca komerčnú príležitosť – a dane pre štát – ale tiež aktívne ničí svoj vlastný trh,“ povedala pre RFE/RL Nadia Kazakovová, analytička z britskej spoločnosti Renaissance Energy Advisors. „Ceny plynu v Európe sa napokon znížia, ale Gazprom už nikdy nezíska svoj podiel na trhu,“ dodala.
V dlhodobých ruských plánoch pre Gazprom nešlo nikdy o dilemu Európa alebo Ázia, ale o oba trhy, pričom export na východ slúžil ako motor rastu spoločnosti a krajiny. Gazprom vlastní najväčšie svetové zásoby zemného plynu, ktoré sú dostatočné na zásobovanie oboch kontinentov veľkým množstvom paliva na desaťročia.
Pred februárovou inváziou na Ukrajinu bol Gazprom najväčším európskym dodávateľom plynu, ktorý pokrýval asi jednu tretinu potrieb kontinentu.
Putin zrejme nečakal, že sa to zmení. Bol si istý rýchlym a rozhodným víťazstvom na Ukrajine, ktoré podriadi Kyjev Kremľu. Podľa analytikov zjavne veril, že Západ s nechuťou prijme tento výsledok, pričom USA a EÚ uvalia obmedzené sankcie podobne, ako po ruskej anexii Krymu v roku 2014.
Namiesto toho sa EÚ zaviazala, že zníži dovoz ruskej energie vrátane plynu, aby pripravila Moskvu o príjmy na vojenskú kampaň – aj keď postupne, tempom, ktorého cieľom je zmierniť následky pre Úniu a jej občanov.
Putin sa pokúsil kontrovať znížením dodávok do EÚ rýchlejším tempom, čo pomohlo zvýšiť ceny na rekordné maximá a vyvolalo obavy, že Rusko by túto zimu mohlo export úplne zastaviť. Podľa analytičky pre plyn z nórskej spoločnosti Rystad Energy Karoliny Siemieniukovej je aktuálne Rusko „na koni“.
Ruský herný plán
Kazakovová neočakáva, že Putin úplne zastaví vývoz plynu do Európy. Herným plánom Ruska je podľa nej udržať export do Európy na úrovni, ktorá umožní vláde inkasovať dostatočné príjmy a dane, ale potenciálne udrží nemecký trh – najväčšieho odberateľa ruského plynu – napätý, povedala.
Na základe súčasných cien a objemov analytička predpokladá, že Gazprom na príjmoch z európskeho exportu zarobí tento rok 79 miliárd a v budúcom roku 67 miliárd dolárov, čím ďaleko prekoná rekordných 51 miliárd v roku 2021.
Podľa Sergeja Vakulenka, nezávislého energetického analytika z Bonnu, niektorí ruskí predstavitelia možno vsádzajú na to, že mierová dohoda o Ukrajine bude zahŕňať dohodu so Západom o dlhodobých dodávkach ruského plynu a odpustenie právnych nárokov vyplývajúcich zo zníženia dodávok.
Takáto stávka by zo strany Kremľa bola „kolosálnym prepočítaním sa“, povedal pre RFE/RL Ed Chow, energetický analytik z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Aj keby sa vojna na Ukrajine okamžite skončila, na desaťročia trvajúcom, symbiotickom plynárenskom vzťahu medzi Európou a Ruskom došlo podľa neho k nenapraviteľným škodám. „Po tom, ako si Rusko viac ako 50 rokov budovalo povesť spoľahlivého dodávateľa plynu, ho za päť mesiacov vyhodilo von oknom,“ myslí si Chow.
Moskva počas studenej vojny nikdy neprerušila dodávky plynu do západnej Európy s cieľom politicky profitovať a dodávky skôr slúžili ako most medzi oboma tábormi, pripomenuli analytici.
Európsky predaj ako alfa a omega
Európsky predaj bol pre Gazprom v priebehu desaťročí alfou a omegou, pričom predstavuje približne 70 % príjmov spoločnosti z plynu a 40 % celkových príjmov. Gazprom, ktorý na domácom trhu predáva viac plynu ako do Európy, tiež získava príjmy z produkcie ropy a elektriny.
Európske predaje umožnili Gazpromu prekonať turbulentné 90. roky, keď Rusko prechádzalo na trhovú ekonomiku a mnohé domácnosti a firmy nemohli – alebo nechceli – platiť za plyn.
Putin pochopil potenciálnu silu vplyvu Gazpromu doma aj v zahraničí a po prvom nástupe do úradu v roku 2000 rýchlo podnikol kroky na upevnenie kontroly nad spoločnosťou. V máji 2001, rok po svojej inaugurácii, Putin zosadil dlhoročného šéfa spoločnosti Rema Vjachireva a dosadil lojálneho Alexeja Millera z jeho rodného Petrohradu, ktorý vedie spoločnosť dodnes.
Putin zakrátko zastavil snahy silných obchodných kruhov na rozdelenie Gazpromu a ukončenie jeho monopolu na export potrubného plynu. Začal ho používať aj ako nástroj zahraničnej politiky — najprv najmä v sporoch s inými bývalými sovietskymi republikami.
Pri pohľade do budúcnosti postupný posun Európy smerom k alternatívnym zdrojom energie znamená, že príjmy Ruska z predaja fosílnych palív na kontinent nakoniec klesnú. Kremeľ však stále mohol očakávať ďalšie dve desaťročia bohatých príjmov z ropy a zemného plynu, povedal Thane Gustafson, profesor na Georgetownskej univerzite, ktorý sa venuje ruskej energetike, s tým, že invázia pravdepodobne toto obdobie skráti.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedá, že export potrubného plynu Gazpromu do Európy klesne do roku 2025 na približne 80 bcm, čo je asi 40 % maxima z roku 2018.
EÚ, ktorá má najväčší podiel na európskom dopyte po plyne, uviedla, že sa bude snažiť ukončiť dovoz ruského plynu do roku 2027. Niektorí analytici tvrdia, že dosiahnuť tento cieľ môže byť náročné.
James Henderson, predseda programu výskumu plynu na Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie, povedal, že Európa nemusí úplne zastaviť ruský plyn, aby ukončila vplyv Kremľa na sektor. Zníženie ruského podielu na európskom trhu s plynom na menej ako 10 % alebo pod 50 bcm ročne by v podstate vplyv Moskvy ukončil, ak by sa na exporte do Európy podieľalo viacero krajín.
Ázia – druhá najlepšia voľba
Keďže Gazprom stráca svoje dominantné postavenie v Európe, snaží sa posilniť svoju pozíciu v Ázii, najmä na rýchlo rastúcom trhu s plynom v Číne – posun, ktorý sa časovo zhoduje so zintezvňujúcim sa geopolitickým príklonom Moskvy ku Pekingu uprostred rastúcej izolácie zo strany Západu.
Rusko by mohlo začať vyvážať ďalšie objemy zemného plynu do Číny prostredníctvom nového plynovodu už v roku 2027 – práve vtedy, keď má EÚ v úmysle ukončiť dovoz – ak sa obe strany dohodnú, povedal Henderson.
Moskva a Peking už roky rokujú o plynovode Power of Siberia 2, ktorý by do Číny dopravil až 50 bcm plynu ročne z jamalských polí na severozápade Sibíri, zásobujúcich Európu. Rusko v súčasnosti vyváža plyn do Číny cez Power of Siberia 1 z polí vo východnej Sibíri. Očakáva sa, že tento plynovod dosiahne svoju maximálnu kapacitu 38 bcm v roku 2024.
Ruské straty na európskom trhu robia dohodu s Čínou naliehavejšou a oslabujú tak vyjednávaciu pozíciu Kremľa, povedal Chow s tým, že ide o „deja vu“. Kremeľ sa zúfalo snažil podpísať dohodu s Pekingom o Power of Siberia 1 po západných sankciách, uvalených na Rusko v roku 2014 po anexii Krymu. Čína vtedy uzavrela dohodu za veľmi atraktívnu cenu, dodal Chow.
Kazakovová odhadla, že Čína v júli zaplatila asi štvrtinu európskej ceny za dodávky cez plynovody Gazpromu.
Nikos Tsafos, hlavný energetický poradca gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a bývalý analytik CSIS si myslí, že Rusko prichádza na ázijský energetický trh neskoro a nikdy nedosiahne dominantné postavenie, aké malo v Európe. „Z hľadiska objemu by sa Ázia, ako trh pre ruský plyn, jedného dňa možno mohla vyrovnať Európe, ale pokiaľ ide o zdroj príjmu a geopolitické výhody bude Ázia až druhou najlepšou alternatívou,“ dodal pre rfe/rl.org.