Brusel 8. augusta 2022 – Najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s ruskou energetickou vojnou proti Európskej únii, je využiť ju ako príležitosť. Urýchlenie energetickej transformácie môže pomôcť zabiť jednou ranou tri muchy: energetickú bezpečnosť, klimatickú krízu a energetickú chudobu. Obdobie potrebné na realizáciu transformácie by Európe mohol pomôcť preklenúť aj plyn z holandského poľa Groningen. Vo svojom článku pre euractiv.com to napísali zakladateľka a výkonná riaditeľka nadácie Defend Democracy Alice Stollmeyerová a Lukas Trakimavičius z oddelenia výskumu a skúseností Centra excelentnosti NATO pre energetickú bezpečnosť.
Je zrejmé, že krajiny EÚ mali od marca 2014 (po ruskej anexii Krymu), ak nie skôr, pracovať na svojich energetických prechodoch oveľa viac. Žiaľ, väčšina vlád „potrebovala“ až rozsiahlu vojnu proti Ukrajine, aby si uvedomila, že Rusko už desaťročia používa energiu ako zbraň, uviedli autori, ktorí vyzývajú na vynaloženie rozsiahleho a jednotného úsilia na transformáciu práve teraz. Mala by viesť aj k tomu, aby Európa nefinancovala vojnu na Ukrajine nákupom ruských energií.
Ale ani vynaloženie všetkého úsilia nepomôže zrealizovať energetický prechod zo dňa na deň, upozorňujú autori článku. Zodpovedať otázku, ako preklenúť obdobie medzi dneškom a dňom, keď už Európa nebude potrebovať ruský plyn, by podľa Stollmeyerovej a Trakimavičiusa mohlo pomôcť Holandsko.
Vojna ani energetická kríza zatiaľ holandské plány nemenia
Groningen – zelená severná provincia Holandska – má podľa nich potenciál oslabiť ruskú energetickú moc nad Európou. Nachádza sa v nej ložisko Groningen obsahujúce jedny z najväčších svetových zásob zemného plynu – približne 450 miliárd kubických metrov (bcm) vyťažiteľného plynu. To predstavuje takmer trojročný objem európskeho dovozu plynu z Ruska.
V polovici minulej dekády Groningen stále ročne dodával okolo 30 bcm, ale tento rok sa očakáva, že vyprodukuje sotva 4,6 bcm plynu. Pred niekoľkými rokmi sa holandská vláda rozhodla postupne ukončiť ťažbu plynu z poľa, aby zastavila zemetrasenia spôsobené ťažbou, ktoré región zažíva od 80. rokov minulého storočia. Hoci si nevyžiadali žiadne úmrtia ani zranenia, v priebehu rokov spôsobili škody na infraštruktúre za viac ako 1 miliardu eur.
Ruská invázia na Ukrajinu a európska energetická kríza zatiaľ holandské plány neovplyvnili. Tamojšie úrady s odvolaním sa na obavy o bezpečnosť tvrdia, že o zvýšení produkcie z Groningenu budú uvažovať len vtedy, keď všetky krajiny severozápadnej Európy aktivujú fázu tri svojich núdzových plánov pre plyn, a teda v podstate prídelový systém.
Dôvody na zvýšenie ťažby z Groningenu
Hoci je opatrnosť Haagu pochopiteľná, vzhľadom na závažnosť situácie existujú presvedčivé dôvody, prečo by mohlo mať zmysel zvýšiť produkciu plynu v Groningene radšej skôr ako neskôr.
„Po prvé, ak Groningen v nasledujúcich mesiacoch nezvýši svoju produkciu, Európa môže čeliť veľmi náročnej zime. Aby mali krajiny EÚ dobrú šancu prečkať prvú zimu bez ruského plynu, musia naplniť svoje zásoby plynu čo najviac,“ zdôrazňujú autori, podľa ktorých to aktuálne nebude ľahko dosiahnuteľné, keďže Rusko začalo obmedzovať vývoz plynu do Európy a alternatívni dodávatelia potrubného plynu majú malú voľnú kapacitu.
Navyše je ťažké očakávať, že samotný dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) by mohol nahradiť výpadky v ruských dodávkach. Trh s LNG je na strane ponuky momentálne mimoriadne napätý. Po výpadku amerického terminálu Freeport je pre európskych kupujúcich ešte ťažšie zabezpečiť si ďalšie náklady LNG. Situácia je však komplikovaná aj na strane Európy, pretože jej kapacity spätného splyňovania sú už na svojich limitoch.
„Po druhé, je len málo dôvodov domnievať sa, že Rusko v krátkom čase úplne nepreruší dodávky plynu do Európy,“ píšu Stollmeyerová a Trakimavičius. Lekcia z posledných pár mesiacov podľa nich Európu naučila, že autokratického ruského prezidenta Vladimira Putina neovplyvňujú ekonomické, ľudské ani politické náklady vojny proti Ukrajine. V nedávnom rozhovore zdôvodňoval inváziu prirovnaním sa k ruskému cárovi Petrovi Veľkému.
Autori sa preto domnievajú, že vo vzťahu k bojachtivým mocnostiam, ako je Rusko, je kľúčové pripraviť sa na najhoršie a začať s potrebnými prípravami, kým je ešte čas. V opačnom prípade hrozí, že Moskva na začiatku vykurovacej sezóny náhle zastaví zvyšné dodávky plynu do Európy. To by malo pre Európu za následok ešte vyššie ceny energií, infláciu a zvýšenie obáv z hroziacej recesie.
Pole by mohlo poskytnúť čas na diverzifikáciu
„Je dôležité poznamenať, že Groningen nepredstavuje „silver bullit“ pri riešení európskych energetických problémov. Napriek veľkosti plynového poľa by z technických a bezpečnostných dôvodov bolo náročné rýchlo a drasticky zvýšiť jeho produkciu,“ konštatujú autori s tým, že realistické je očakávať zvýšenie produkcie z Groningenu počas pár rokov na úroveň spred 3 – 4 rokov, keď sa z poľa ťažilo asi 8 – 17 bcm plynu ročne.
Najdôležitejším príspevkom Groningenu by mohlo byť poskytnutie viac času Európe na diverzifikáciu dodávok energií a odklon od ruských zdrojov prostredníctvom rozvoja novej infraštruktúry na dovoz LNG, tvrdia Stollmeyerová a Trakimavičius. Zároveň by tvorcovia politík dostali príležitosť znížiť dopyt po zemnom plyne v Európe prostredníctvom iniciatív v oblasti energetickej účinnosti (tepelné čerpadlá, zatepľovanie budov atď.) a zavádzania OZE.
Vzhľadom na to, čo je v stávke, by tiež mohlo byť rozumné považovať Groningen nielen za národnú záležitosť, ale aj za záležitosť EÚ. V prípade, že by sa produkcia plynu v poli rozbehla, mohol by byť vytvorený špeciálny kompenzačný fond zameraný na zosilnenie domov a pokrytie prípadných škôd, ktoré by budúce zemetrasenia mohli spôsobiť napriek preventívnym opatreniam. Mohol by sa použiť aj na urýchlenie administratívy preplácania škôd, ktorá sa zdá byť rovnako stresujúca ako relatívne slabé zemetrasenia a škody, ktoré doteraz spôsobili.
Pri súčasných cenách plynu by špeciálna daň z neočakávaných ziskov viac než len pokryla akékoľvek kompenzačné náklady.
V konečnom dôsledku je to holandská vláda, v úzkom dialógu s obyvateľmi Groningenu, ktorá musí rozhodnúť, či by sa produkcia plynu mala zvýšiť alebo nie. Koniec koncov, sú to oni a nikto iný, kto by vystavoval svoje obydlia riziku. „Zároveň by však mali mať na pamäti aj to, že vôbec po prvý raz by osud Európy mohol byť v ich rukách,“ uzavreli Alice Stollmeyerová a Lukas Trakimavičius pre euractiv.com.