Brusel 29. júla 2022 – Európska únia tento týždeň schválila dohodu o riešení krízy pri dodávkach plynu. Pre jej riadne fungovanie je však potrebné, aby členské štáty uzavreli bilaterálne dohody o zdieľaní plynu. Väčšina z nich práve takéto dohody nemá, píše agentúra Reuters.
Doteraz sa podľa nej podarilo zabezpečiť iba šesť dohôd, takže väčšina z 27 krajín EÚ nemá stanovené pevné podmienky, ako a kedy by v prípade krízy s dodávkami zdieľali plyn, ani finančnú kompenzáciu, ktorú by dávali alebo dostávali.
„Bilaterálne dohody sú skutočne to jediné, na čo na konci dňa dá spoľahnúť, ak dôjde ku skutočnej kríze dodávok,“ povedal Christian Egenhofer, vedecký pracovník Centra pre európske politické štúdie s tým, že takéto dohody pokrývajú právne záležitosti, kompenzácie, finančné, ale aj infraštruktúrne obmedzenia.
V obave, že Rusko môže úplne zastaviť toky plynu, sa krajiny EÚ dohodli, že počas zimy obmedzia svoju spotrebu plynu o 15 %, naplnia zásobníky a uvoľnia palivo, ktoré by mohli zdieľať v prípade krízy dodávok. Je však na jednotlivých krajinách, aby si vyriešili, ako k zdieľaniu paliva v praxi dôjde.
Zákony EÚ ukladajú členským štátom povinnosť posielať plyn do susedného štátu, ktorého domácnosti alebo základné služby, ako sú napríklad nemocnice, čelia vážnemu nedostatku. Aby sa to stalo, vlády uzatvárajú bilaterálne dohody. Šesť dohôd sa však doteraz týka len ôsmich krajín – vrátane tých medzi Nemeckom a Rakúskom, Estónskom a Lotyšskom a Talianskom a Slovinskom.
„To nestačí,“ povedala minulý mesiac šéfka energetickej politiky EÚ Kadri Simsonová a vyzvala krajiny, aby pripravili viac takýchto dohôd o solidarite, ktorých cieľom je vyhnúť sa panickej reakcii, ak by došlo k kríze dodávok, a znížiť riziko, že krajiny nahromadia palivo a odmietnu pomôcť svojim susedom.
Niekoľko krajín rokuje o nových obojstranných dohodách, uviedli podľa Reuters predstavitelia vlád. Nemecko-česká dohoda má byť podpísaná do zimy a Nemecko pracuje na ďalších dohodách s Poľskom a Talianskom, uviedlo jeho ministerstvo hospodárstva.
Niektoré krajiny silne závislé od ruského plynu – ako napríklad vnútrozemské Maďarsko, ktoré sa postavilo proti tohtotýždňovej dohode – však žiadne dohody nemajú. Taliansko a Francúzsko sú po Nemecku najväčšími spotrebiteľmi plynu v EÚ. Taliansko má len jednu bilaterálnu dohodu o núdzovom zdieľaní plynu a Francúzsko nemá žiadnu.
Vysoký taliansky predstaviteľ uviedol, že krajina rokuje s Gréckom o dohode o skladovaní plynu. Francúzske ministerstvo energetiky uviedlo, že krajina „v tomto štádiu“ nemá uzavreté žiadne bilaterálne dohody.
Garancia zdieľania plynu
Simone Tagliapietra z think-tanku Bruegel, navrhol, aby EÚ zaviedla širšiu kompenzačnú schému, v rámci ktorej by krajiny platili iným členským štátom za šetrenie a zdieľanie plynu. „Bez takéhoto kompenzačného mechanizmu bude ťažké zabezpečiť solidaritu,“ povedal s tým, že ako prvá by mala prispieť najväčšia európska ekonomika, Nemecko, ktorá je silne závislá od ruského plynu.
Bez prísnejších podmienok týkajúcich sa zdieľania plynu „možno neuvidíme, ako sa všetka solidarita, ktorá je v súčasnosti na papieri, zmení na molekuly pohybujúce sa po Európe,“ dodal Tagliapietra.
Myšlienka kompenzácie môže osloviť štáty, ako sú Grécko a Španielsko, ktoré sa spočiatku bránili požiadavke Bruselu na zníženie spotreby plynu na pomoc krajinám, ktoré roky pestovali užšie energetické vzťahy s Moskvou.
Diplomati EÚ pre Reuters uviedli, že výzva Bruselu k solidarite popudila niektoré južné štáty, ktoré sa stále cítia dotknuté ostrou kritikou Nemecka voči ich hospodárskej politike počas minulých finančných kríz.
Po tom, čo krajiny EÚ v utorok schválili obmedzenie plynu, však Teresa Riberaová, ministerka energetiky Španielska, ktoré sa nespolieha na ruský plyn, reagovala zmierlivejšie a vyjadrila ochotu posilniť španielsku kapacitu na dovoz skvapalneného zemného plynu „v prospech všetkých“.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck sa tiež zaviazal, že „v rámci európskej solidarity“ bude naďalej prúdiť plyn k jeho susedom vrátane Rakúska a Českej republiky.
Nemecko bolo doteraz najaktívnejšou krajinou v snahe o uzatvorenie solidárnych dohôd so susedmi. Okrem toho, že nemecké plynovody sú najväčším spotrebiteľom plynu v Európe, sú žilami, ktorými sa plyn dostáva do mnohých stredo- a východoeurópskych štátov.
Zdá sa však, že niektoré nie sú ochotné spolupracovať. Maďarsko tento mesiac oznámilo, že prestane vyvážať palivá do iných krajín. Poľsko tiež zaujalo skeptický postoj voči zdieľaniu zásob.
Celoeurópsku dohodu v utorok schválilo všetkých 27 členských štátov okrem Maďarska, ktoré sa tiež pôvodne postavilo proti ropným sankciám EÚ voči Rusku. Dohoda stanovila dobrovoľné obmedzenia používania plynu, ktoré môžu byť záväzné v prípade krízy dodávok. Zahŕňa však množstvo výnimiek pre krajiny a priemyselné odvetvia, ktoré podľa niektorých analytikov znamenajú, že ak Rusko zastaví toky, budú potrebné prísnejšie obmedzenia a zdieľanie medzi štátmi, aby sa zabezpečili dodávky plynu.
Jeden diplomat EÚ pre Reuters povedal, že je v konečnom dôsledku vo vlastnom záujme krajín, aby si navzájom pomáhali, pretože hospodárska kríza alebo nedostatok plynu v jednej z nich – najmä v Nemecku – by sa rozšírili po celej Únii. „Ak padne Nemecko, padne s ním každý z nás,“ poznamenal diplomat.