Štrasburg 6. júla 2022 – Európsky parlament v stredu podporil zaradenie plynových a jadrových elektrární do taxonómie udržateľných financií, keď v hlasovaní odmietol návrh na zablokovanie taxonomických pravidiel, čím padla posledná prekážka pre ich prijatie vo forme legislatívy. Informovala o tom agentúra Reuters.
Zo 639 hlasujúcich zákonodarcov podporilo námietku k návrhu taxonómie, ktorý predložila Európska komisia, presadzovanú najmä ľavicovými frakciami, 278 europoslancov. Proti hlasovalo 328 a 33 sa zdržalo hlasovania. Na to, aby bol predložený návrh úspešný, by zaň muselo hlasovať 353 z celkového počtu 705 zákonodarcov.
Pravidlá vstúpia do platnosti od roku 2023, pokiaľ ich 20 z 27 členských štátov EÚ neodmietne, čo je hranica považovaná za veľmi nepravdepodobnú.
Debata o pravidlách pre plyn a jadrovú energiu podľa Reuters rozdelila krajiny EÚ, zákonodarcov aj investorov. Brusel pravidlá niekoľkokrát prepracoval, pričom jeho konečný návrh podnietil búrlivú diskusiu o tom, ako dosiahnuť klimatické ciele v čase krízy s Ruskom v súvislosti s dodávkami plynu.
Jadrová energia je bez emisií CO2, ale produkuje rádioaktívny odpad. Plyn, ktorý produkuje podstatne menej emisií ako uhlie, niektoré štáty EÚ považujú za prechodné palivo práve pri prechode od špinavšieho uhlia.
Návrh EK
Európska komisia začiatkom februára definitívne zaradila niektoré plynové a jadrové elektrárne do taxonómie udržateľných financií. Oproti návrhu predloženému koncom minulého roka prinieslo pripomienkovanie zo strany členských štátov, odborných poradcov a ďalších subjektov určité zmeny v prísne nastavených technických kritériách a časových termínoch.
Komisia zopakovala, že určité činnosti v oblasti jadrovej energie a plynu môžu byť pridané ako prechodné činnosti k tým, na ktoré sa už vzťahuje prvý delegovaný akt o zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej platný od 1. januára 2022. Medzi podmienky patrí, že plyn aj jadrová energia musia prispieť k prechodu na klimatickú neutralitu. Plyn musí prispieť k prechodu od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie.
Definitívny návrh pravidiel hovorí, že plynové elektrárne budú v tomto desaťročí označené ako „zelené“, ak splnia emisný limit 270 g ekvivalentu CO2 na kWh, alebo ak budú ich ročné emisie nižšie ako 550 kg CO2e na kW počas 20 rokov.
To by mohlo zahŕňať plynové elektrárne so súčasnými, relatívne vysokými emisiami CO2 za predpokladu, že v ďalšom období prejdú na nízkouhlíkový plyn alebo znížia počet svojich prevádzkových hodín.
Elektrinu, ktorá sa má nahradiť, nesmie byť možné vyrábať z OZE na základe porovnávacieho hodnotenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnou obnoviteľnou alternatívou pre rovnakú identifikovanú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho hodnotenia sa zverejní a bude predmetom konzultácie so zainteresovanými stranami.
Novoinštalovaná výrobná kapacita nesmie presiahnuť kapacitu nahradeného zariadenia o viac ako 15 %.
Konečný návrh pravidiel zahŕňa aj požiadavku na 100-percentný podiel nízkouhlíkových plynov do roku 2035. Požiadavka na podiel 30-percentný podiel do roku 2026 a 55 % do roku 2030 z návrhu EK vypadla.
Ďalšou zmenou je požiadavka na úsporu energií nových zdrojov, ktoré nahradia viac znečisťujúce elektrárne. Kým podľa pôvodného návrhu mali priniesť úsporu energií najmenej o 55 % kWh na výstupe energie, v definitívnom texte sa požaduje 55-percentné zníženie počas celého životného cyklu novo inštalovanej elektrárne.
Kogenerácia
V prípade vysokoúčinnej kogenerácie tepla/chladu a elektriny musia byť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu nižšie ako 100 g CO2e na 1 kWh energetického výkonu kogenerácie.
Zariadenia, na ktoré bude vydané stavebné povolenie do 31. decembra 2030, musia spĺňať nasledovné požiadavky.
Činnosťou sa dosahuje úspora primárnej energie minimálne 10 % v porovnaní s referenciami na oddelenú výrobu tepla a elektriny; úspory primárnej energie sa vypočítajú na základe vzorca uvedeného v smernici 2012/27/EÚ.
Priame emisie skleníkových plynov z činnosti sú nižšie ako 270 g CO2e/kWh výstupnej energie.
Elektrinu a/alebo teplo/chlad, ktoré sa majú nahradiť, nemožno vyrábať z OZE na základe porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnou obnoviteľnou alternatívou pre rovnakú identifikovanú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho hodnotenia sa zverejní a je predmetom konzultácie so zainteresovanými stranami.
Činnosť musí nahrádzať existujúcu činnosť kombinovanej výroby tepla/chladu a elektriny s vysokými emisiami, samostatnú činnosť výroby tepla/chladu alebo samostatnú činnosť výroby elektriny, ktorá využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá.
Novoinštalovaná výrobná kapacita nesmie presiahnuť kapacitu nahradeného zariadenia.
Zariadenie má byť navrhnuté a skonštruované tak, aby využívalo obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so schváleným záväzkom a overiteľným plánom riadiacim orgánom podniku.
Nahradenie musí viesť k zníženiu emisií aspoň o 55 % skleníkových plynov na kWh výstupnej energie a renovácia zariadenia nezvýši nesmie zvýšiť jeho výrobnú kapacitu.
Reakcie
Slovenský premiér Eduard Heger povedal, že výsledok hlasovania EP je dobrý pre energetickú bezpečnosť a ciele v oblasti znižovania emisií. „Zostávame na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050,“ uviedol vo svojom tweete.
Hlasovanie privítali aj niektoré priemyselné asociácie. Ingbert Liebing, výkonný riaditeľ nemeckého združenia energetických služieb VKU, ho označil za „dôležitý znak úlohy zemného plynu ako mosta k dosiahnutiu klimatických cieľov“.
Luxembursko a Rakúsko, odporcovia jadrovej energie, varovali aj pred „zeleným“ označením plynu, pričom uviedli, že legislatívu napadnú na najvyššom súde EÚ.
Hlasovanie EP kritizovali aj klimatickí aktivisti.