Brusel 15. júla 2022 – Európska komisia pripravuje plány, ktoré majú pomôcť krajinám EÚ znížiť dopyt po zemnom plyne a v prípade potreby obmedziť spotrebu vzhľadom na „pravdepodobné zhoršenie výhľadu dodávok plynu“ túto zimu. Vyplýva to z uniknutých politických návrhov, ktoré videl portál euractiv.com.

Pokles dodávok plynu z Ruska počas posledných mesiacov podľa EK predstavuje „zámerný pokus využiť energiu ako politickú zbraň“, ktorý zvýšil ceny a vyvolal obavy, či bude mať Európa dostatok zásob na to, aby prekonala budúcu zimu.

Dodávky do pobaltských štátov, Poľska, Bulharska a Fínska sa už zastavili, do Nemecka, Dánska, Holandska a Talianska sa znížili a prietoky cez Nord Stream 1, najväčšiu dovoznú cestu do EÚ, klesli o 60 %. „Nie je dôvod veriť, že sa tento model zmení. Viaceré signály, vrátane posledného rozhodnutia o ďalšom znížení dodávok do Talianska, skôr poukazujú na pravdepodobné zhoršenie vyhliadok dodávok plynu,“ uvádza Komisia vo svojom politickom dokumente. Ten má byť zverejnený v stredu 20. júla a jeho názov hovorí sám za seba: „Šetrite plynom pre bezpečnú zimu“.

Zatiaľ čo EÚ v máji predložila plány na postupné vyraďovanie ruských palív a posilnenie bezpečnosti dodávok, s úplnou energetickou nezávislosťou od Moskvy sa nepočítalo prinajlepšom do roku 2027. Teraz sa EÚ musí pripraviť na „veľké riziko“ úplného zastavenia dodávok ruského plynu v tomto roku, varuje Komisia.

Nariadenie EÚ o bezpečnosti dodávok plynu prijaté v roku 2017 definuje tri vnútroštátne krízové ​​úrovne: včasné varovanie, pohotovosť a núdzový stav. EÚ sa momentálne nachádza v štádiu včasného varovania, ale 20. júla prejde do fázy pohotovosti, uvádza dokument. To znamená, že „existujú konkrétne, závažné a spoľahlivé informácie o tom, že môže dôjsť k udalosti, ktorá pravdepodobne povedie k výraznému zhoršeniu situácie v dodávkach plynu a pravdepodobne povedie k vyhláseniu núdzového stavu vo viacerých členských štátoch“.

Táto situácia si podľa EK vyžaduje nástroje na zníženie dopytu po plyne, zvýšené denné monitorovanie a informácie, opatrenia pre priemysel na zníženie dopytu, prechod z plynu na iné palivá a povinnosť verejných budov obmedziť vykurovanie na 19 °C a chladenie na 25 °C, okrem prípadov, keď to nie je technicky možné.

Prispieť majú aj „chránení“ spotrebitelia

Podľa nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu z roku 2017 sú zraniteľní spotrebitelia, ktorí „nemajú prostriedky na zabezpečenie vlastných dodávok“, chránení právom EÚ. Táto definícia zahŕňa súkromné ​​domácnosti, základné sociálne služby a malé podniky.

Nariadením sa zaviedol aj mechanizmus solidarity, podľa ktorého si krajiny EÚ „musia navzájom pomáhať, aby vždy zaručili dodávku plynu najzraniteľnejším spotrebiteľom“, a to aj v ťažkých situáciách s dodávkami plynu.

Napriek ochrane občanov Európska komisia načrtáva opatrenia na úsporu plynu, ktoré možno prijať, aby sa zabránilo obmedzovaniu v iných sektoroch. Malo by ísť o „veľké úspory“ pri vykurovaní prostredníctvom kampaní na úsporu plynu zameraných na domácnosti, vrátane zníženia termostatov o 1 °C a nariadenia zníženia vykurovania verejných budov, kancelárií a komerčných budov na 19 °C.

Európska komisia podľa portálu euractiv.com vyzýva krajiny EÚ aj na prechod od plynu k uhliu či jadru pri výrobe elektriny.

Formuláciami zjavne mierenými na Nemecko, vyzýva krajiny EÚ, aby odložili svoje plány na postupné vyraďovanie jadrových zdrojov, ak je to technicky uskutočniteľné, pričom uvádza, že tieto vnútroštátne rozhodnutia „musia brať do úvahy vplyv na bezpečnosť dodávok v iných členských štátoch“.

Exekutíva EÚ pripúšťa, že dočasný prechod z plynu na uhlie „môže zvýšiť emisie“ a že obnoviteľné zdroje energie zostávajú najvyššou prioritou. Zdôrazňuje tiež dočasné uvoľnenie pravidiel pre priemyselné emisie, aby sa priemyslu poskytla väčšia voľnosť.

Pokiaľ ide o priemysel, Komisia navrhuje opatrenia, ktoré môžu krajiny použiť na stimuláciu znižovania dopytu a zároveň na obmedzenie škôd pre spoločnosť a hospodárstvo. Patria sem aukcie alebo systémy výberových konaní na stimulovanie priemyselných spotrebiteľov, aby znižovali spotrebu, možno aj na cezhraničnej úrovni.

Medzi ďalšie opatrenia patria „prerušiteľné zmluvy“ s vopred stanovenou finančnou kompenzáciou za zníženie objemu dodávok plynu počas odpojenia, ako aj výzva spoločnostiam, aby využívali zmluvné swapy na presun výroby do regiónov menej vystavených nedostatku dodávok.

Plánovanie prerušenia

Po vyčerpaní možností takýchto opatrení budú krajiny EÚ možno musieť začať čiastočne alebo úplne obmedzovať špecifické skupiny spotrebiteľov identifikované v „núdzovej“ fáze svojich národných krízových plánov, tvrdí EK.

Uprednostňovanie sektorov sa medzi krajinami EÚ bude pravdepodobne líšiť, ale „odporúča sa zohľadniť vplyv na zdravie, potraviny, bezpečnosť a životné prostredie, bezpečnosť a obranu v národných prioritách,“ uvádza sa v uniknutom dokumente.

Plán znižovania dopytu poskytuje vládam usmernenia o tom, ako určiť, ktoré sektory uprednostniť, pričom by mali zvážiť viacerá aspekty. Prvým je „spoločenská kritickosť“, teda to, aký dôležitý je sektor alebo produkt pre spoločnosť, najmä pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť, životné prostredie a ochranu.

Druhým aspektom sú „cezhraničné dodávateľské reťazce“: do akej miery je produkt súčasťou cezhraničných dodávateľských reťazcov a narušil by plynulé poskytovanie základných spoločenských služieb na úrovni EÚ.

Tretím sú „možnosti náhrady a zníženia“, teda či možno nahradiť zemný plyn alebo použiť opatrenia na úsporu energie.

Posledným aspektom sú „škody na zariadeniach“. To znamená, aké škody by mohli byť spôsobené na priemyselných nástrojoch v prípade dočasného odstavenia a náklady na opravu. V tomto prípade ide najmä o sektory, ktoré potrebujú nepretržitý chod, ako sú časti lekárskeho priemyslu, farmaceutický priemysel, chemické procesy, sklo a oceľ.

Jedným zo spôsobov stanovenia priorít by podľa Komisie mal spočívať v posúdení úrovne produktu, nie celého sektoru. Napríklad by nemala byť prioritou kompletná výroba skla, ale mohla by ňou byť výroba nádob na potraviny, liekoviek a striekačiek, navrhuje dokument.

Politické dokumenty, ktoré budú 20. júla predložené, pomôžu pri koordinácii opatrení prijatých krajinami EÚ v prípade úplnej plynovej krízy. Ale zdroje z odvetvia, ktoré kontaktoval euractiv.com, tvrdia, že ide len o usmernenia. Upozornili, že skutočným testom bude, či ich vlády zavedú a udržia jednotný trh EÚ.