Brusel 12. júla 2021 – Významnejšia úloha plynu na ceste Európskej únie ku klimatickej neutralite môže priniesť obrovské úspory nákladov. Pokiaľ ide o výrobu vodíka, mali by byť otvorené všetky možnosti vrátane výroby tzv. modrého vodíka zo zemného plynu. Technologicky rozmanitý model znižuje náklady na vybudovanie hodnotového reťazca vodíka do roku 2050 o 2 bilióny eur. Také sú závery novej správy spoločnosti Deloitte nazvanej Hydrogen 4 EU.
Správa tvrdí, že hoci zelený vodík vyrobený z OZE bude mať zásadný význam pre splnenie cieľa EÚ v oblasti klimatickej neutrality, nebude postačovať na uspokojenie budúceho dopytu.
„Najväčším používateľom vodíka v roku 2050 je odvetvie dopravy,“ uviedol Johannes Trüby z Deloitte, jeden z autorov správy, ktorý očakáva celkový dopyt po vodíku v Európe do polovice storočia na úrovni viac ako 100 miliónov ton. V doprave by sa do roku 2050 malo spotrebovať viac ako 50 mil. ton, a to buď priamo v palivových článkoch, alebo ako súčasť syntetických palív, zatiaľ čo európsky priemysel si vyžiada 45 mil. ton.
Podľa správy bude nevyhnutný na dekarbonizáciu diaľkovej dopravy. „Vodík má výhodu vysokej hustoty energie, ktorá je potrebná na pohon veľkých a ťažkých vozidiel na veľké vzdialenosti,“ uviedol Trüby.
Správa odporúča politikom, aby ponechali všetky možnosti týkajúce sa výroby vodíka otvorené, pričom uvádza, že technologicky rozmanitý model znižuje náklady na vybudovanie hodnotového reťazca vodíka do roku 2050 o 2 bilióny EUR.
Pri predpokladanom dopyte viac ako 100 mil. ton ročne bude okrem výroby výzvou aj preprava vodíka. Úprava existujúcich plynovodov na prepravu vodíka by stála nie viac ako 20 % celkových nákladov na infraštruktúru, vyčíslil Noé van Hulst, vodíkový poradca Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorý je tiež poradcom holandskej plynárenskej spoločnosti Gasunie.
Zmiešavanie zemného plynu a vodíka v súčasných plynárenských potrubiach podľa neho predstavuje nízkonákladové prechodné riešenie, pretože si nevyžaduje žiadne zmeny v infraštruktúre.
Na vypracovaní správy Hydrogen 4 EU sa podieľali výskumné organizácie IFP Energies Nouvelles (Francúzsko) a SINTEF (Nórsko). Financovali ju BP, ConocoPhillips, Concawe, ENI, Equinor, Ervia, ExxonMobil, Gassco, Hydrogen Europe, IOGP, Norwegian Oil & Gas Association, OMV, Shell, Snam, Total, Wintershall Dea a Zukunft Gas.