Bratislava 10.marca 2020- Prvý marcový víkend sa do histórie zapíše pokusom kartelu OPEC podporiť rast cien ropy. Výsledkom neúspešných rokovaní kartelu s Ruskom bol naopak prudký prepad cien.

V piatok 6. marca sa v rakúskej metropole Viedeň stretli predstavitelia 14-členného ropného kartelu vo formáte označovanom ako OPEC+, ktorého sa zúčastňuje aj jeden z troch najväčších svetových producentov mimo kartelu, Ruská Federácia. Od roku 2016 prizval kartel kontrolujúci tretinu svetovej produkcie ropy na svoje rokovania ďalších 10 menších producentov a vytvoril tak formát OPEC+.

Predmetom diskusie mal byť osud vlani dohodnutých spoločných škrtov v produkcii, ktoré majú vypršať na konci marca. Ich rozsah je 2,1 milióna barelov denne. Vzhľadom na oslabenie svetového hospodárskeho rastu, ktoré sa v tomto roku podpísalo pod pokles cien ropy, navrhoval neformálny líder kartelu, Saudská Arábia, nielen predĺžiť trvanie vlaňajších škrtov, ale presadzovala dokonca ich zvýšenie o ďalších 1,5 milióna barelov.

S tým nesúhlasila Ruská Federácia, ktorej delegáciu na viedenských rokovaniach viedol minister energetiky Alexander Novak. Ten rezolútne odmietol tlak Saudov na zvýšenie škrtov a z rokovaní v piatok odišiel s agentúrnym vyhlásením, že od 1. apríla viac neplatia doterajšie obmedzenia v produkcii. Zároveň dodal, že jednotliví producenti budú monitorovať situáciu na trhu aj objem dodávok.“

Pre úplnosť však treba dodať, že Rusko neodmietalo predĺženie vlaňajších škrtov, len ich navýšenie, z ktorého by sa ho týkalo 500 tisíc barelov denne, teda približne 5% jeho produkcie. Saudský tlak na prehĺbenie škrtov ako jedinú dohodu, o ktorej sa dá jednať, tak ruská delegácia odmietla. Pritom je tiež dobré doplniť, že dohoda skupiny OPEC+ o tom, že spoločne dohodnuté škrty nesie z približne dvoch tretín kartel a zvyšok „pridružené“ krajiny nebráni kartelu prijať svoje vlastné limity pre ťažbu, záväzné pre jeho 14-tich členov.

Saudská Arábia však namiesto toho, aby akceptovala ochotu Ruska predĺžiť vlani dohodnutú úroveň obmedzenia ťažby, vyostrila rokovania do polohy buď, alebo, čo donútilo ruskú delegáciu odísť z rokovaní bez dohody. Už v závere piatkového obchodovania pritom komoditné trhy na túto správu reagovali poklesom cien ropy o viac než 9%. Niet divu, už v tom čase bolo jasné, že od apríla môžu na klesajúcom trhu s prevahou ponuky  pribudnúť ďalšie až 2 milióny barelov dodatočnej produkcie.

V sobotu sa však Saudská Arábia rozhodla pre nezvyčajnú odvetu a oznámila plán zvýšenia vlastnej produkcie na viac než 10 miliónov barelov ropy denne, indikatívne o takmer milión barelov denne. Inými slovami, ako producent s najnižšími nákladmi na ťažbu čierneho zlata otvoril najväčší člen kartelu OPEC otvorenú obchodnú vojnu. Okrem zvýšenia produkcie oznámil aj zvýšenie dostupných zliav pre svojich odberateľov v úsilí zvýšiť svoj podiel na svetovom trhu. Zároveň vyslalo kráľovstvo na trhy signál, že je v jeho možnostiach zvýšiť dennú produkciu až na viac než 12 miliónov barelov ropy denne.

Reakcia komoditného trhu po jeho otvorení v Ázii v nedeľu večer sa doslova podobala na vojnu. Ceny ropy na svetovom trhu sa prepadli o viac než 20%, v extrémnom prípade dosiahli až 30-percentné úrovne. 9. marec sa tak do histórie komoditného trhu zapísal ako deň s druhým najväčším prepadom cien ropy hneď po 17. januári 1991, kedy sa bombardovaním začala vojenská operácia na oslobodenie Kuvajtu, ktorá neskôr pokračovala inváziou do Iraku.

Krok Saudskej Arábie, ktorý niektorí pozorovatelia prirovnávajú k stratégii spálenej zeme, má zrejme tlakom na pokles cien ropy spôsobiť najmä veľkým producentom, ako je Ruská federácia, finančnú bolesť a donútiť ich vrátiť sa k rokovaciemu stolu a dohodnúť sa na čo najrýchlejších škrtoch v produkcii. To by mohlo vrátiť ceny ropy späť na vyššie úrovne.

Pokiaľ by však nedošlo k takejto rýchlej dohode, komoditní obchodníci varujú pred ďalším prepadom cien. Kombinácia globálneho priemyselného oslabenia spôsobená odstávkami kvôli koronavírusu spolu so zvýšenou produkciou tak pôsobia na cenu ropy logickým smerom.

Podľa ekonómov Goldman Sachs by sa ceny ropy v extrémnom prípade mohli oslabiť na najnižšie úrovne za ostatných dvadsať rokov. Heslo „ropa za 20 v roku 2020“ aj vzhľadom na bezprecedentné marcové udalosti a zjavný prebytok na strane ponuky zrejme neradno podceňovať.

Zároveň však treba pripomenúť, že najmä v prípade producentov s vyššími výrobnými nákladmi možno očakávať postupné obmedzovanie produkcie. To sa týka najmä ťažby v Severnom mori, ťažby z amerických bridlicových ložísk, ako aj z iných vrtov v náročnom geologickom podloží. Prerozdelenie trhových podielov na trhu s ropou by malo samo o sebe prispieť k stabilizácii pomeru medzi dopytom a ponukou na komoditnom trhu.

Autor je hlavným ekonómom audítorskej a poradenskej spoločnosti Mazars.