Bratislava 13. marca 2020 – Zapojenie sa Saudskej Arábie a Ruska do cenovej vojny na trhu s ropou, ktoré spôsobilo chaos na svetových trhoch už aj tak otrasených koronavírusom, mohlo vyvolať dojem, že sa týmto krajinám podarí v krátkodobom horizonte znovu nastoliť svoj vplyv podobne ako v roku 2014, keď došlo k poslednému pádu cien.
Portál bloomberg.com však pripomína, že rok nato sa podarilo podpísať Parížsku klimatickú dohodu, do obnoviteľných zdrojov odvtedy natieklo 1,2 trilióna dolárov, predaj elektromobilov dosiahol v minulom roku 2 milióny a do roku 2050 sa očakávajú investície do zelenej energie na úrovni 10 triliónov dolárov. Nehovoriac o tom, že boj proti klimatickej zmene ovplyvňuje domácu politiku od Nemecka až po Indiu.
Hoci cena za barel ropy zostáva dôležitým ekonomickým ukazovateľom, podľa portálu bloomberg.com však neúnavná snaha odkloniť sa od fosílnych palív naznačuje, že geopolitický vplyv týchto udalostí bude pravdepodobne miernejší ako v minulosti a nahradí ho nevyhnutný boj proti globálnemu otepľovaniu. Shane Tomlinson z environmentálneho think-tanku E3G si myslí, že vplyv ceny fosílnych palív na širší ekonomický rast sa znižuje od 80. rokov 20. storočia. „V najbližších mesiacoch možno uvidíme výnimočné cenové pohyby, nemyslím si však, že to zmení základnú potrebu riešenia zmeny klímy,“ dodal.
Minulotýždňový pokles ceny z 55 na približne 35 dolárov za barel má
pre toto riešenie významné dôsledky. Nízke ceny obvykle stimulujú väčšiu spotrebu komodity a stláčajú rozpočty ropných spoločností. To spochybňuje projekty čistej energie a niektoré vlády môžu cítiť tlak na podporu ropných spoločností. Výsledkom môže byť zvyšovanie emisií.
Ak sa však tentokrát nízke ceny ropy udržia, môžu v boji proti zmene klímy priniesť aj pozitíva. Odvetvie obnoviteľných energií je totiž vyspelejšie ako pred piatimi rokmi. Stalo sa menej rizikovou investíciou, prilákalo veľkých investorov, ktorí stavajú projekty konkurujúce kapacite konvenčných elektrární. Prieskum nových ložísk sa zároveň stáva ekonomicky menej životaschopný, zvyšuje sa jeho riziko a ani rozbehnuté projekty už neposkytujú dobré výnosy. Naopak, sprevádzajú ich obavy z rastu uviaznutých aktív.
Nízke ceny ropy ponúkajú podľa portálu bloomberg.com vládam možnosť reagovať na ekologické nálady v spoločnosti ukončením dotácií na fosílne palivá alebo zvýšením dane z ich spotreby. Takýto krok môže tiež pomôcť vyhnúť sa destabilizujúcim protivládnym protestom, ku ktorým došlo vo Francúzsku, Iráne a Ekvádore po návrhoch na zvýšenie cien energie.
Príkladom môže byť skúsenosť Indie, ktorá pri poslednom poklese, medzi rokmi 2014 a 2016, keď sa ropa krátko dostala pod 30 dolárov za barel, znížila ročné dotácie na fosílne palivá z 29 miliárd na 8 miliárd dolárov a dokonca zvýšila dane zo spotreby. Časť zo získaných peňazí bola presmerovaná na dotácie na obnoviteľnú energiu, po stanovení ambiciózneho cieľa získať do roku 2022 až 175 GW hlavne zo solárnej a veternej energie – približne dvojnásobok kapacity výroby energie v Británii.
Portál pripomína aj skutočnosť, že schopnosť kartelu OPEC ovplyvňovať trh s ropou sa v roku 2014 oslabila pod vplyvom boomu americkej bridlicovej ťažby. Tú zase môže zasiahnuť súčasný prudký pokles cien, ktorý znižuje jej ziskovosť a môže viesť k bankrotom časti ťažiarskych firiem. Spolu s obavami z koronavírusu to môže znížiť šance Donalda Trumpa, ktorý bridlicovú ťažbu podporuje a odstúpil od Parížskej dohody, na znovuzvolenie.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zase prívukuje plán EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 napriek „nepredvídateľným výzvam“.
Tento postoj je pochopiteľný, keďže podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra pre Európsky parlament občania EÚ žiadajú Úniu , aby sa zamerala na riešenie problému zmeny klímy a ochranu životného prostredia ako na svoju prioritu číslo 1.