Tokio 24. júna 2020 – Dopyt po uhlí v Ázii, na rozdiel od Európy a Severnej Ameriky, sa výraznejšie neprepadol ani pri rekordne nízkych cenách plynu a ekonomickej kríze spôsobenej pandéniou. Podľa analytikov spoločnosti S&P Global Platts Analytics je za tým aj limitovaný potenciál pre flexibilné nahrádzanie spotreby uhlia a plynom. Výnimkou môže byť Japonsko, v ktorého prípade tento potenciál existuje.
„Celkové objemy však budú skôr nižšie, pretože japonské energetické spoločnosti sú veľmi závislé od dlhodobých kontraktov na dodávku uhlia a plynu, “ uviedol Matthew Boyle, hlavný analytik pre uhlie v S&P Global Platts Analytics.
Situáciu v Číne podľa spoločnosti ovplyvňuje skutočnosť, že krajina v posledných rokoch uviedla do prevádzky viacero nových uhoľných elektrární a ďalšie sa budujú alebo sú plánované. Ich inštalovaný výkon bude naďalej rásť, pretože je kľúčový pre udržanie nízkych cien elektriny, tvrdí analytik Frank Yu zo spoločnosti Wood Mackenzie.
India sa snaží zvýšiť podiel zemného plynu v energetickom mixe, ale rôzne infraštruktúrne a cenové prekážky obmedzujú jeho konkurencieschopnosť v porovnaní napríklad práve s uhlím.
V oboch krajinách sa darí aj importu uhlia, v Číne za obdobie január – máj medziročne vzrástol o 17 %, v Indii len mierne klesol, z 200 na 180 mil. ton. Silný vzostup aktivity pri nákupe uhlia zaznamenali v posledných mesiacoch aj Thajsko či Vietnam.
Rekordne nízke ceny plynu by podľa expertov nemali výraznejšie ovplyvniť ani dopyt po uhlí v Južnej Kórei či na Taiwane, a to pre obmedzenia na strane importných LNG kapacít.