Praha/Varšava/Budapešť 30. septembra 2020 – Poľsko, Česká republika a Maďarsko vyjadrili pred stredajšími bruselskými rokovaniami skepsu voči novému cieľu EÚ v oblasti výraznejšieho znižovania emisií skleníkových plynov v tomto desaťročí. Podľa agentúry Reuters ich postoj predznamenáva zložité rokovania o environmentálnych cieľoch bloku.
„Je všeobecne známe, že to dlhodobo odmietame,“ uviedol český predstaviteľ a dodal, že Praha trvá na svojej „skeptickej opozícii“ voči cieľu 55%.
Zástupca Poľska zdôraznil, že predtým, ako bude možné dospieť k akejkoľvek dohode, je potrebný podrobnejší rozbor toho, ako tento cieľ ovplyvní jednotlivé krajiny a odvetvia.
Maďarsko uviedlo, že akýkoľvek nový cieľ EÚ by mal vyžadovať, aby všetky členské štáty znížili svoje národné emisie do roku 2030 najmenej o 40 %, s finančnými pokutami v prípade zaostávania, čo nie je súčasťou návrhu Komisie.
Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová, ktorá predsedá stredajším rokovaniam, pripustila, že prísnejší cieľ do roku 2030 bude pre niektoré krajiny „obrovskou výzvou“. „Myslím si, že existujú veľmi dobré argumenty pre cieľ EÚ znížiť emisie o„ minimálne 55 % “,“ uviedla.
Európska komisia chce v tomto desaťročí znížiť skleníkové plyny najmenej o 55 % oproti úrovni roka 1990, čo je ambicióznejší cieľ ako aktuálne platné zníženie o 40 %. Prívrženci tohto postupu tvrdia, že väčšie zníženie je minimom potrebným na splnenie dlhodobého cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, čím sa Európa podieľa na odvrátení globálnej klimatickej katastrofy.
Východné štáty Únie sú však ostražité, aby neboli nútené znášať náklady na nákladný prechod, o ktorý sa usilujú bohatšie západné a severné krajiny. Poľsko má veľký uhoľný priemysel, zatiaľ čo české a maďarské ekonomiky sa spoliehajú na energeticky náročnú výrobu.