Praha 21. júla 2020 – Plynné palivá budú aj po roku 2050 významnou súčasťou európskeho energetického mixu, pričom zemný plyn by mal byť v plynovodoch zastúpený minimálne 20 %, zvyšných 80 % pripadne na vodík a obnoviteľné plyny, ako je biometán, syntetický metán a bioplyn. Miliardové investície do plynovodov preto majú budúcnosť, čo potvrdila aj Európska komisia v dvoch nových stratégiách. Uvádza sa to v stanovisku Českého plynárenského zväzu (ČPS).

„Komisia vyslala členským krajinám aj komerčným firmám významný signál, do ktorých oblastí sa v energetike v najbližších desaťročiach oplatí investovať. Budúca úloha plynárenskej infraštruktúry je pomerne jasne definovaná, a to s ohľadom na potrebu zvýšenia flexibility elektrizačnej sústavy a zvýšenie potenciálu akumulácia energie,“ uviedla výkonná riaditeľka ČPS Lenka Kovačovská.

ČPS očakáva, že v nasledujúcich pätnástich rokoch bude treba investovať do modernizácie plynovodov desiatky miliárd korún a vytvoriť normy kvality pre nové zmesi prepravovaných plynov. „Nové stratégie EÚ pre integráciu energetických systémov a rozvoj vodíka stanovujú hneď niekoľko desiatok opatrení spojených s dekarbonizáciou, často bez zohľadnenia ich dosahov na jednotlivé odvetvia, infraštruktúru a spotrebiteľov. Doteraz nám chýbajú akékoľvek analýzy, ktoré by opísali, s čím sa bude nevyhnutné vyrovnať pri uvedení týchto plánov do bežnej praxe.“

Českí plynárnici súčasne upozorňujú, že stratégia pre integráciu energetických systémov podceňuje rozdielnosť energetických mixov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Napríklad v oblasti teplárenstva EK opomína využitie zemného plynu a prioritne počíta s tepelnými čerpadlami, ktoré sú v strednej Európe s veľkým podielom obyvateľov zásobovaných zo systému CZT, nerealizovateľné. Ich inštalácia by výrazne predražila teplo pre domácnosti a neúmerne zvýšila nutnú výrobu elektrickej energie.

Nevyhnutný bude podľa ČPS dôkladný rozbor všetkých opatrení, ktorý by potvrdil optimálnu úroveň elektrifikácie v konkrétnych sektoroch národných ekonomík. „Z pozície ČPS je potrebné zdôrazniť nenahraditeľnú úlohu zemného plynu v teplárenstve, a to pre plánovaný odklon od uhlia,“ upozornila Kovačovská, podľa ktorej by EK mala tento fakt viac zohľadňovať. „Práve v Českej republike sa bez plynofikácie a následného ´ozelenenia´ plynu v teplárenskej sústave nezaobídeme,“ uzavrela s tým, že je potrebné zabrániť hromadnému rozpadu teplárenských sústav a prechodu domácností na menej ekologické spôsoby vykurovania.

Budúcnosť plynovodov sa podľa ČPS spája aj s rozvojom technológie Power-to-Gas, premieňajúcej elektrinu na plynné palivá – vodík či metán. Práve existujúca plynárenská infraštruktúra dokáže zabezpečiť skladovanie a distribúciu vyrobeného vodíka alebo metánu.