Bratislava 28.mája 2021- Budúcnosť zemného plynu vnímajú v Európe a na iných kontinentoch čoraz viac rozdielne. Kým na starom kontinente počítajú s útlmom jeho úlohy ako energetického nosiča, predovšetkým v Ázií počítajú s výrazným rastom dopytu po zemnom plyne. Najmä európske energetické spoločnosti s globálnymi ambíciami čelia ťažkej dileme. V podcaste Otvorene o plyne to povedal poradca Prezídia Slovenského plynárenského naftového zväzu (SPNZ) Ján Klepáč. „Európske plynárenské spoločnosti sú vo veľmi vážnej situácii a čelia vážnej dileme. A to, ako dodržať svoje sľuby o čistej energii v Európe a pritom neprísť o svoj plynárensko-ropný biznis vo svete. V tom sú zneistení dokonca aj stratégovia týchto spoločností. Sami si hovoria: Neprehnali sme to? V mene nízkomaržového biznisu OZE odchádzame z tohto segmentu? Pretože keď z neho odídeme, prídu doň iní. Ale môžeme vo svete investovať do fosílnych palív, keď je to v Európe takmer zakázané? EÚ sa zaviazala, že do roku 2030 zníži svoje emisie o 55 %. Pravdepodobnosť týchto cieľov chce poistiť ešte aj cenou emisných povoleniek, ktoré sú už nad 50 € za tonu s tým, že je predpoklad, že v roku 2030 prekročí hranicu 100 €/t. Takáto vysoká cena môže fosílne palivá v Európe úplne zničiť a neviem, či je Európa na takúto budúcnosť pripravená,“ upozornil Klepáč.
Mimoeurópske spoločnosti ako je napríklad ExxonMobil, Chevron, Saudi Aramco, Gazprom naďalej veria v budúcnosť zemného plynu. Predpokladá sa, že v tomto, prípadne budúcom roku sa spotreba ropy a zemného plynu vráti na predpandemickú úroveň. „Financial Times zdôraznil, že od roku 2010 do roku 2019 sa podiel fosílnych palív de facto nezmenil. Napriek obrovským nákladom na OZE, obrovskému pokroku v technológiách s batériovými úložiskami, napriek 25 klimatickým konferenciám, ktoré sa v posledných 25 rokoch uskutočnili, štyri pätiny energií spotrebovaných globálne v roku 2019 pochádzalo z ropy a zemného plynu. Mimoeurópske plynárenské spoločnosti sa chystajú na dlhotrvajúci dopyt po fosílnych palivách. Samozrejme, to neznamená, že by sa nesnažili znižovať uhlíkovú stopu, nezamýšľali sa nad novými technológiami. Pretože to je celosvetový trend. No postupujú veľmi opatrne, nie ako európske spoločnosti, ktoré okresávajú svoje dividendy a smerujú ich do OZE,“ vysvetlil Klepáč s tým, že zaujímavá je aj pozícia Číny, ktorá bude čoskoro najväčšou globálnou ekonomikou. „Čína zodpovedá za 29 % svetových emisií skleníkových plynov, čo je viac, ako vyprodukujú USA a EÚ dohromady. Čína veľmi trpí globálnym otepľovaním. Jednak sú to stúpajúce hladiny Juhočínskeho mora na pobreží, kde je sústredená ekonomická sila, topiace sa ľadovce v Himalájach zhoršujú prietok pozdĺž rieky Jang-c‘-ťiang. Zvyšujúce sa vlny horúčav zvyšujú riziko neprúdiaceho vzduchu v mestách a vytvárajú toxický smog. Čiže v mnohých prípadoch ide o život. Práve Čína sa rozhodla nájsť riešenie v mohutnej podpore zemného plynu. Dnes tvorí jeho spotreba 8 % z energetického mixu, do roku 2030 má stúpnuť dvojnásobne. Rovnakým tempom má stúpnuť ťažba zemného plynu v Číne. Podľa 14. čínskeho päťročného plánu v rokoch 2020 bola spotreba zemného plynu v Číne 360 mld. m3 plynu, v roku 2025 460 mld. m3 a v roku 2045 551 mld., čiže dramatický nárast spotreby zemného plynu,“ konštatoval Klepáč, podľa ktorého si lídri najväčších krajín a zoskupení globálny energetický prechod nie je jednoduchou záležitosťou. Na jednej strane treba kryť energetické potreby, na druhej treba vyčistiť ovzdušie. „Svet bude hladný po energiách, bude ich treba stále viac, OZE samy nepostačia. Preto bude treba využívať všetky možné formy energie a znižovať uhlíkovú stopu. A to si myslím, že plynárenské odvetvie robí, a to aj na Slovensku, kde sme metánové emisie znížili v podstate takmer na nulu. Myslím si, že novými technológiami dosiahneme aj čistejšiu planétu,“ dodal Klepáč.
Celý podcast s Jánom Klepáčom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Anchor:
Spotify: