Slovensko patrí medzi krajiny EÚ so zhoršenou kvalitou ovzdušia. Pre nedostatočné alebo nesprávne plnenie požiadaviek smernice o kvalite ovzdušia [1] sú voči Slovenskej republike vedené dve konania zo strany Európskej komisie (infringementy). Európska komisia tiež vedie voči Slovenskej republike konanie v rámci systému EÚ Pilot, ktorý je štádiom pred otvorením procesu infringementu.
„Národný program znižovania emisií“, spolu s možnosťami jeho pripomienkovania, zverejnilo začiatkom mája Ministerstvo životného prostredia SR na svojej webovej stránke. Program ministerstvo vypracovalo na základe povinnosti vyplývajúcej z európskej legislatívy [2] a je jedným z kľúčových dokumentov pripravovanej komplexnej „Stratégie ochrany ovzdušia Slovenskej republiky do roku 2030“, ktorá bude okrem „Národného programu znižovania emisií“ zahŕňať aj „Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia“. Cieľom programu je prostredníctvom navrhnutých opatrení dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nebude mať negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie a nebude predstavovať pre nich riziko. Na príprave ekonomických analýz vybraných opatrení na zníženie emisií znečisťujúcich látok s cieľom dosiahnuť redukčné záväzky SR ministerstvo spolupracovalo so Svetovou bankou.
Smernica o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie okrem povinnosti vypracovať program znižovania emisií ustanovuje aj záväzky pre jednotlivé členské štáty znížiť antropogénne emisie oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOX), nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), amoniaku (NH3) a jemných tuhých prachových častíc (PM2,5) do ovzdušia. Záväzky znižovania emisií ustanovené pre Slovenskú republiku sú uvedené v tab. 1.
Z aktuálneho hodnotenia kvality ovzdušia vyplýva, že najväčším problémom SR sú koncentrácie PM10 a PM2.5 (pozri graf na obr. 1), ktoré vysoko prekračujú limitné hodnoty dané legislatívou EÚ.
Častice atmosférického aerosólu sú na Slovensku dlhodobým problémom, pričom každoročne sú prekračované limitné hodnoty na ochranu ľudského zdravia. Zďaleka najväčší podiel na znečistení ovzdušia prachovými časticami má vykurovanie domácností, najmä tuhým palivom (až 86 %), výrazne menší podiel má energetika – aj v dôsledku pokračujúceho využívania uhlia (5 %), doprava (4 %), priemysel (3 %), nakladanie s odpadmi (1 %) a poľnohospodárstvo (1 %). V porovnaní s východiskovým rokom 2005 klesli emisie PM2.5 o 30 %. Pokles v posledných rokoch je však nevýrazný (pozri graf na obr. 2), v sektore domácností bol zaznamenaný kolísavý alebo dokonca rastúci trend emisií (najmä častíc PM2.5), čo súvisí so zvýšeným spaľovaním tuhých palív najmä biomasy.
Zďaleka najväčší podiel na znečistení ovzdušia prachovými časticami má vykurovanie domácností, najmä tuhým palivom (až 86 %).
Program znižovania emisií na základe projekcií emisií konštatuje, že existuje riziko nenaplnenia redukčných záväzkov SR súčasnými opatreniami. Je preto zrejmé, že splnenie týchto záväzkov nebude možné bez prijatia dodatočných opatrení. Východiskom pre zoznam opatrení na znižovanie emisií znečisťujúcich látok boli návrhy, ktoré vyplynuli z diskusií na zasadaniach pracovných skupín pre prípravu Stratégie ochrany ovzdušia, resp. boli navrhnuté zo strany členov pracovných skupín. Navrhované opatrenia boli následne konzultované so Svetovou bankou, ktorá vypracovala ekonomické analýzy na zistenie potenciálu identifikovaných opatrení redukovať emisie na dosiahnutie požadovaných národných záväzkov. V rámci ekonomickej analýzy boli vypracované krivky marginálnych nákladov znižovania emisií (MACC krivky – pozri obr. 3). Efektivita navrhnutých opatrení sa hodnotila ako nákladovosť konkrétneho opatrenia na zníženie jednotkového množstva emisií. Na základe predmetnej analýzy boli navrhnuté prioritné opatrenia na zníženie emisií.
Prioritné opatrenia na zníženie emisií PM2.5 sú tieto:
a) osvetová kampaň a vzdelávanie o správnej praxi pri spaľovaní uhlia a biomasy;
b) cestné emisné kontroly vozidiel;
c) program výmeny kotlov spojený so zatepľovaním budov;
d) podpora výmeny starých kotlov (tzv. kotlíkové dotácie);
e) zavedenie diferencovaných registračných poplatkov v cenách nových kotlov s cieľom podpory environmentálne šetrnejších zariadení;
f) podpora domácností k prechodu k nízkoemisným zdrojom tepla (podpora pripájania sa k zemnému plynu);
g) požiadavky na palivá – obmedzenie vlhkosti dreva pod 25 %;
h) podpora vyradenia starých dieselových vozidiel.
Ako vyplýva z MACC kriviek, medzi opatrenia s najväčším potenciálom na zníženie emisií patrí zatepľovanie domácnosti, podpora výmeny starých kotlov (tzv. kotlíkové dotácie) a podpora pripájania domácností k zemnému plynu. Tieto opatrenia sú zároveň aj stredne nákladné z pohľadu ukazovateľa nákladovosti na zníženie jednotkového množstva emisií.
Program tiež konštatuje, že na zabezpečenie požadovaného zníženia emisií PM2.5 je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa obmedzenia emisií z vykurovania domácností v rámci balíčka opatrení, ktorého súčasťou budú nielen dotačné (podpora výmeny starých kotlov), ale aj regulačné opatrenia (obmedzenie vlhkosti biomasy na spaľovanie) a opatrenia týkajúce sa zavedenia kontroly a sankčného postihu v prípade porušenia zákonnej povinnosti na správne vykurovanie (spaľovanie domového odpadu, plastov atď.).
Medzi opatrenia s najväčším potenciálom na zníženie emisií patrí zatepľovanie domácnosti, podpora výmeny starých kotlov a podpora pripájania domácností k zemnému plynu.
Záver
Smernica o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie okrem povinnosti vypracovať a prijať „Národný program znižovania emisií“ ukladá aj povinnosť ho vykonávať. Program navrhuje opatrenia ako kotlíkové dotácie, zatepľovanie rodinných domov a pripájanie sa k zemnému plynu, ktoré nákladovo-efektívnym spôsobom dokážu znížiť najproblematickejšie emisie vypúšťané do ovzdušia – tuhé znečisťujúce látky. Je preto žiadúce, aby došlo aj k jeho efektívnej implementácii. V tejto súvislosti je kľúčovým aspektom aj integrácia s inými politikami. Ako uvádza program, politika zmeny klímy a energetická politika patria medzi hlavné oblasti, v ktorých možno identifikovať potenciál na dosiahnutie synergií pri dosahovaní spoločných cieľov. Nástroje a opatrenia na dosahovanie cieľov uvedených politík poskytujú značný priestor na integráciu požiadaviek ochrany ovzdušia, zároveň však zahŕňajú aj potenciálne rizikové oblasti, ako aj protichodné ciele (napr. v oblasti podpory využívania biomasy ako obnoviteľného zdroja energie), preto je k tejto problematike obzvlášť nevyhnutná vzájomná komunikácia a koordinácia.
Pre zníženie emisií PM2,5 je potrebné prijať balíček opatrení týkajúcich sa vykurovania domácností, ktorého súčasťou budú nielen dotačné, ale aj regulačné opatrenia, ako aj kontrola a sankčný postih v prípade porušenia zákonnej povinnosti na správne vykurovanie.
Zdroje:
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe
[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES
Michal Gutman
michal.gutman@spp-dstribucia.sk