Bratislava 17.januára 2020- Najväčšími producentmi emisií oxidov uhlíka, dusíka a tuhých znečisťujúcich látok na Slovensku sú huty a cementárne. V prvej pätici najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia sa nachádzajú aj oblasti ťažba a energetika, chemický priemysel a výroba dreva a papiera. Ich podiely sú však výrazne menšie. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík (IVRA). „Podiel hutníctva a kovovýroby na produkcii CO predstavuje v SR v rámci stovky najväčších znečisťovateľov ovzdušia až 89 %. V prípade oxidov dusíka ide o tretinový podiel a pri tuhých znečisťujúcich látkach o podiel presahujúci dve tretiny,“ uviedol v analýze riaditeľ IVRA Martin Halás, podľa ktorého je výroba cementu po hutníctve a kovovýrobe jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na území SR. V prípade emisií CO predstavuje podiel výroby cementu takmer 5%, v prípade oxidov dusíka vyše 15% a v prípade tuhých znečisťujúcich látok asi 3 %. „Tak ako v prípade hutníctva a kovovýroby aj výroba cementu je energeticky náročná. Navyše cementári postupne v posledných rokoch vymenili palivo. Namiesto uhlia a plynu začali dovážať zo zahraničia vysoko výhrevný plastový odpad. Na Slovensku pre každé zariadenie zaoberajúcu sa spaľovaním odpadu, vrátane spaľovní odpadu platia veľmi prísne kritériá, podmienky či kvóty produkcie emisií. V prípade cementární tomu platí vyššia benevolencia, čo sa týka limitov, čoho výsledkom sú veľmi vysoké hodnoty predovšetkým oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka. Tak napríklad, jedna priemerná cementáreň na Slovensku vyprodukuje ročne toľko CO, ako 100 tisíc osobných dieselových automobilov ročne,“ vysvetlil Halás.
Koncentrácia podnikov z vyššie uvedených priemyselných odvetví spôsobuje, že medzi najznečistenejšími katastrami na Slovensku sú Košice – Šaca, Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany, Trnovec nad Váhom a Nováky.