Bratislava 20. marca 2020 – Pandémia koronavírusu a následné spomalenie ekonomiky môžu ohroziť boj EÚ proti klimatickej zmene. Niektoré členské krajiny ako Poľsko či Česko žiadajú, aby sa Únia sústredila len na riešenie koronavírusu a na čas zabudla na svoje klimatické ambície, medzi ktoré patrí dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Informuje o tom portál euractiv.sk. Európska exekutíva podľa neho zdôraznila, že práce na Európskej zelenej dohode pokračujú.
„Európa by mala teraz zabudnúť na Európsku zelenú dohodu a mala by sa sústrediť na koronavírus,“ vyhlásil v pondelok 16. marca český premiér Andrej Babiš s tým, že Únia by namiesto podpory zelenej ekonomiky a dosahovania klimatickej neutrality mala nasmerovať prostriedky podnikom bojujúcim s dôsledkami šírenia koronavírusu. Český minister priemyslu, obchodu a dopravy Karel Havlíček zase pre denik.cz uviedol, že EÚ by sa „vrátiť späť na zem“ a opustiť „nesplniteľné predstavy“ o znížení emisií skleníkových plynov o 55 percent oproti hodnotám z roku 1990 do roku 2030. Financie z európskych štrukturálnych fondov vyčlenené na znižovanie emisií chce využiť na posilnenie ekonomiky napadnutej koronavírusom. „My to budeme robiť úplne brutálne a nebudeme Európskej komisii (EK) ustupovať. Nemôžeme myslieť na ambície zelenej Európy v momente, keď kolabuje jedna firma za druhou,“ vyhlásil.
Poľský štátny tajomník ministerstva štátneho majetku Janusz Kowalski v utorok 17. marca vyhlásil, že Európska únia by mala od 1. januára 2021 zrušiť svoj systém obchodovania s emisiami alebo z neho aspoň vylúčiť Poľsko. „Následky boja s koronavírusom budú bolestivé. Je jasné, že krajiny budú hľadať peniaze na pomoc svojim podnikom a občanom,“ povedal pre agentúru Reuters.
Európska exekutíva podľa portálu euractiv.sk v reakcii na Kowalskeho uviedla, že nebude špekulovať o potenciálnych dopadoch koronavírusu na jednotlivé oblasti legislatívy. Zdôraznila, že práce na Európskej zelenej dohode pokračujú. „Klimatická kríza je stále realitou a potrebuje našu nepretržitú pozornosť a snahy,“ uviedla EK. Na vyjadrenia českého premiéra reagovala hovorkyňa EK Vivian Loonela slovami, že aj keď Brusel sleduje pandémiu „hodinu po hodine“, Európska zelená dohoda ostáva „paralelnou prioritou“.
Napriek tomu sa zdá, že práce na zelenej legislatíve koronavírus ovplyvní. Podľa portálu euractiv.com Komisia zrejme o niekoľko týždňov odloží predstavenie stratégie ochrany biodiverzity alebo poľnohospodárskej stratégie „z farmy na stôl“. Mali byť zverejnené v marci. Väčšina euroúradníkov pracuje z domu, čo podľa portálu v pondelok 16. marca spôsobilo výpadok interných serverov Komisie. Preto úradníci nemôžu pracovať rovnako rýchlo ako doteraz.
Agentúra Bloomberg Green vidí možné pribrzdenie prác na „klimatickom balíčku“ aj v nízkych cenách zemného plynu. Aj podľa portálu Economic times sú ceny zemného plynu v USA na dvadsaťročných minimách. „Severná pologuľa zažila druhý najteplejší január od roku 2000. To spolu s dostatkom zásob na trhu, no na druhej strane s klesajúcim dopytom pre ekonomickú krízu spôsobené vírusom Covid 19 tlačí ceny zemného plynu rekordne nadol,“ napísal senior editor portálu Energy Times Mukul Sharma.
Bloomberg Green tvrdí, že aktuálny vývoj spôsobil, že elektrická energia z vetra a slnka nie je konkurencieschopná v porovnaní so zemným plynom. „Zemný plyn je vo všeobecnosti vnímaný ako prechodné palivo na ceste k uhlíkovej neutralite. Predpokladáme, že nízke ceny zemného plynu vydržia roky a za týchto okolností sa môžu stať prekážkou pre rýchlejší vývoj obnoviteľných zdrojov energie,“ napísali analytici Bloomberg Green.
Slovensko sa k obmedzeniu klimatických ambícií zatiaľ nevyjadrilo. Nastupujúca podpredsedníčka vlády pre eurofondy Veronika Remišová tvrdí, že sa bude snažiť vyjednať flexibilitu pre využitie zostávajúcich peňazí z eurofondov na boj proti koronavírusu.
Ako podľa portálu euractiv.sk uviedla na sociálnej sieti, chce žiadať EK, aby SR sme mohla nevyčerpaný balík peňazí použiť na stabilizáciu ekonomiky a podporu zdravotníckych zariadení počas krízy spôsobenej koronavírusom. „Aby mohli byť tieto peniaze použité na nákup zdravotníckych pomôcok, vybavenia nemocníc, pomoc malým a stredným podnikom, na záchranu pracovných miest a stabilizáciu ekonomickej situácie,“ špecifikovala.
EK už minulý týždeň navrhla, že tento rok nebude vymáhať od členských štátov vrátenie nevyčerpaného predbežného financovania cez štrukturálne fondy. To predstavuje asi osem miliárd eur z rozpočtu EÚ, ktoré štáty budú môcť použiť na národné spolufinancovanie projektov z eurofondov vo výške asi 29 miliárd eur.