Bratislava 4.apríla 2022- Počas posledných dvoch týždňov ceny plynu poslal dvakrát nahor opäť ruský prezident Vladimír Putin. Najskôr, 23. marca, počas videokonferencie, ktorú odvysielala ruská štátna televízia, povedal, že všetky nepriateľské krajiny budú platiť Gazpromu za plyn v ruských rubľoch a potom, 31. marca, podpísal dekrét, ktorým to potvrdil a stanovil pravidlá pre platby v rubľoch.
Ceny však zďaleka nedosiahli také maximá ako 7. marca, keď sa rozprávalo o úplnom prerušení dodávok ruského plynu do Európy.
Zatiaľ sa nenašiel ani jediný odberateľ Gazpromu, ktorý by bol ochotný akceptovať túto požiadavku ruského prezidenta. A to napriek hrozbe prerušenia dodávok plynu. Až do posledného marcového dňa nebolo celkom jasné, ako si to Putin predstavuje, keďže zmluvné podmienky rubeľ nepoznajú a navyše, nikto nie je ochotný brať na seba kurzové riziko prudko sa meniacej hodnoty ruského rubľa.
Zarážajúce bolo, že ceny plynu veľmi rýchlo po pôvodnom vyhlásení klesli späť. Politici jednotne vyhlásili, že túto požiadavku akceptovať nebudú a z Ruska tiež prichádzali signály, že jej realizácia taká jednoduchá nebude. Trh sa trochu upokojil.
Pokoj však mal len krátke trvanie.
V utorok 29. marca hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že Rusko do štvrtka vypracuje konkrétne pravidlá platieb za dodávky plynu v rubľoch a potvrdil, že kto to nebude akceptovať, plyn nedostane.
Tieto pravidlá boli nakoniec zverejnené vo forme dekrétu č. 172 ruského prezidenta vo štvrtok 31. marca.
Ceny plynu opäť rástli, avšak toky ruského plynu do Európy sa zatiaľ nezmenili. Tok cez Veľké Kapušany na Slovensko dokonca vzrástol kvôli vyšším nomináciám spôsobeným vyššou spotrebou kvôli ochladeniu.
Na základe Putinovho dekrétu ustanovila ruská centrálna banka režim bankových účtov typu „K“ pre zúčtovanie so zahraničnými odberateľmi zemného plynu. Podľa neho zriadi na základe požiadavky autorizovaná banková inštitúcia, ktorou bude Gazprombank, takéto bankové účty pre odberateľov ruského plynu v cudzej mene a v rubľoch.
Odberateľ potom prevedie platbu za plyn na svoj bankový účet typu „K“ vo svojej mene. Gazprombank, na základe požiadavky odberateľa, nakúpi preňho ruble v aukcii organizovanej ruskou burzou Moscow Exchange MICEX – RTS. Týmito rubľami nakoniec GazpromBank na pokyn odberateľa uhradí Gazpromu faktúru za plyn.
Prvé platby by takto mali prebehnúť za dodávky plynu za apríl tohto roka, teda až v priebehu mája. Je teda dosť času zariadiť všetko potrebné.
Ak na to protistrany Gazpromu pristúpia, rubeľ posilní. Spôsobí to nový dopyt po rubľoch v aukcii moskovskej burzy.
Na tomto postupe však zaráža koncentrácia všetkých transakcií v jednej banke – Gazprombank. Rubeľ predsa dokážu nakúpiť pre svojich klientov aj iné (nielen ruské) banky rôznymi cestami. Navrhovaným spôsobom však Rusko získa viac, než len silnejší rubeľ.
Gazprombank bude chránená pred ďalšími sankciami, všetky devízy sa budú koncentrovať na jej účtoch a nákup rubľov bude organizovaný v aukcii kontrolovanej ruskou burzou. Ak to takto Putin dosiahne, bude to jeho víťazstvo.
Zásadnou otázkou však stále zostáva, aká mena sa v máji objaví vo faktúrach Gazpromu. Ak by to naďalej bolo euro, alebo dolár, alebo britská libra, pre Európu by sa vlastne nič nezmenilo. V tomto prípade by však celá táto operácia vôbec nedávala zmysel.
Ak však má toto opatrenie slúžiť ako odpoveď na protiruské sankcie, Gazprom musí začať od mája vystavovať nové faktúry v rubľoch. Toto však bude mať pre Európanov rozsiahle dôsledky a Putin zaznamená ďalšie víťazstvo.
Vlastne, aj podľa dekrétu ruského prezidenta by sa mali platobné podmienky zmeniť tak, aby Gazprom fakturoval platby za dodávku plynu v rubľoch. Protistrany Gazpromu by tak museli znášať kurzové riziko. Ak by rubeľ ďalej posilňoval, za ten istý objem plynu by bolo potrebných viac eur alebo dolárov. Ak by naopak oslaboval, cena v eurách, alebo dolároch by poklesla.
Podľa portálu aktualne.cz Gazprom dostáva za vyvážaný plyn z 58 percent eurá, z 39 percent americké doláre a zhruba z troch percent britské libry. Rusko pritom inkasuje za vyvážaný plyn v závislosti na aktuálnych cenách v prepočte 100 až 400 miliónov dolárov denne.
Ide o obrovské finančné objemy. Pre Rusko by to znamenalo obnovenie záujmu o rubeľ, ktorý už v minulosti oslabila anexia Krymu.
Európa by sa však dostala do mimoriadne nepríjemnej situácie.
Všetky európske ceny, do ktorých vstupujú ceny plynu, by sa stali viac či menej závislé od kurzu rubľa. Teda napríklad aj ceny elektriny, palív, hnojív a iných tovarov. Je možné, že aj tento, ba možno práve tento efekt Putin sleduje. Veľmi dobre pritom vie, že Európa sa tomu môže len veľmi ťažko ubrániť.
V podstate jedinou obranou by bolo odmietnutie ruských dodávok plynu. Na to však nemajú európski lídri dostatok odvahy. Zas a znova deklarujú, že bez ruského plynu sa Európa nezaobíde a ženú tak vodu na Putinov mlyn.
V normálnych časoch by si to Rusko dovoliť nemohlo. Teraz však, akokoľvek by sme chceli, nežijeme normálne časy. Ukrajina bojuje o svoju holú existenciu a my všetci ostatní bojujeme o udržanie si svojho ekonomického štandardu. Ukrajinci odovzdávajú pri obrane svojich miest svoje životy, my však váhame, keď sa máme vzdať svojho pohodlia.
Obávam sa, že európske spoločnosti nakoniec pristúpia na Putinovu hru. Iste, bez ruského plynu sa len veľmi ťažko zaobídeme. Existuje množstvo argumentov, ekonomických, technických, sociálnych, prečo to budeme musieť spraviť. Ako alibi použijeme plány na úplné zbavenie sa závislosti na ruskom plynu najneskôr do roku 2027.
Situácia je však mimoriadne vážna práve teraz a práve teraz si vyžaduje rozhodnosť a jednoznačnosť.
Ak sa proti týmto Putinovým požiadavkám rozhodne nepostavíme práve teraz, po plyne môžu nasledovať ďalšie ruské suroviny, ako ropa, uhlie, pšenica, vzácne kovy atď.
Viem si dokonca predstaviť, že v niektorom z ďalších pamätných Putinových prejavov sa objaví aj úvaha o denacifikácii Európy, ako to nedávno povedal vo svojom rozhovore Jefim Fištejn.
Celé mi to pripadá tak, ako by nás chcel Putin uvariť ako žabu v hrnci. Keď totiž žabu hodíte do hrnca s horúcou vodou, hneď odtiaľ vyskočí. Ak ju však usadíte do hrnca so studenou vodou a len pomaly tú vodu začnete zohrievať, žaba sa bude dlho cítiť príjemne. Keď sa jej však už bude zdať voda príliš horúca a chcela by z nej vyskočiť, už nebude môcť, lebo bude už prakticky uvarená.
Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá v pravidelných týždenných intervaloch poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou. Tieto správy analyzujú aktuálne faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe a poskytujú aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy. Ak chcete zistiť, čím môžu byť pre Vás tieto správy prospešné, pošlite požiadavku o bezplatnú vzorku aktuálnych týždenných správ na mail jan.pista@jpx.sk.