Bratislava 21.novembra 2019- Spoločnosť Bioenergy Insight zorganizovala koncom októbra v Bruseli medzinárodnú konferenciu, spojenú s výstavou, venovanú biopalivám. Konferencia bola rozdelená na tri samostatné akcie, z ktorých prvá sa venovala biomase, druhá bioplynu a tretia kvapalným biopalivám. Pre bioplynovú konferenciu boli, vzhľadom na očakávaný počet jej účastníkov, vyčlenené menšie priestory, avšak ponukou tém a rečníkov bola veľmi komplexná. Moje hlavné postrehy z konferencie sa pokúsim zhrnúť v nasledujúcich bodoch:
- V dlhodobom horizonte bioplyny a plyny na báze vodíka môžu pre plynárenstvo predstavovať rastové príležitosti
Joseph Dutton z think tanku E3G prezentoval výsledky viacerých štúdií, ktorých väčšina predpovedá istý pokles spotreby zemného plynu v horizonte roku 2050. Istý nárast spotreby môže samozrejme priniesť prechod z uhlia na zemný plyn, avšak podľa jeho slov môže byť plynárenský sektor „spokojný“ aj so stagnáciou dopytu. Spotreba zemného plynu v dlhodobom horizonte by mohla klesnúť a to pre naplnenie cieľa klimatickej neutrality. Kvôli uvedeným dôvodom zastáva Joseph Dutton názor, že v budúcnosti bude výraznejší priestor na rast pre bioplyny a plyny na báze vodíka. Avšak už v súčasnosti je potrebné vedieť, čo bude v sieti, aby plynárenský sektor vedel investovať do prispôsobenia sa infraštruktúry.
- Potenciál pre rast bioplynov existuje. Otázne je však, aký veľký bude
Ako dobrý príklad pre budovanie biometánových staníc možno považovať Nemecko. Zoltan Elek z nemeckej spoločnosti Landwärme GmBh prezentoval aktuálny stav produkcie bioplynu a biometánu a možný potenciál ich produkcie v rámci EÚ (obr. 2). V súčasnosti Nemecko produkuje 95 TWh energie z bioplynu a biometánu. V roku 2050 by mohla produkcia bioplynu a biometánu v EÚ dosiahnuť 1 010 až 1 150 TW (predpokladá sa taktiež výrazné zníženie nákladov na produkciu v porovnaní so súčasnosťou). Zvýšenie produkcie biometánu si bude vyžadovať splnenie nasledujúcich podmienok:
- Sústredenie sa na produkciu biometánu (nie bioplynu);
- Dosiahnuť hustotu biometánových staníc ako v Nemecku v rámci celej EÚ;
- Zvýšiť túto hustotu o 30 – 50%.
Obrázok 1:
- V budúcnosti bude dôležité, z čoho bude biometán vyrobený
Podľa Zoltana Eleka je v súčasnosti emisná intenzita skleníkových plynov biometánu vyprodukovaného z kukurice o polovicu nižšia ako je emisná intenzita zemného plynu. Nižšiu emisnú intenzitu má biometán vyrobený z biologicky rozložiteľnej zložky odpadu a z hnoja. V budúcnosti by však emisná intenzita biometánu mohla dosahovať len 8% z emisnej intenzity zemného plynu. Vyžadovalo by to zmeny v prístupe pri výrobe biometánu (napr. zníženie fugitívnych emisií prostredníctvom zmien v hnojení alebo používanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci celého životného cyklu výroby biometánu).
Obrázok 2: Porovnanie súčasnej a možnej emisnej intenzity skleníkových plynov biometánu
Podľa Josepha Duttna je najskôr potrebné zlepšiť udržateľnosť výroby biometánu predtým, ako dôjde k jeho výraznému rozvoju. Posudzovanie výroby biometánu prostredníctvom hodnotenia nepriamych zmien využívania pôdy (Indirect Land Use Change – ILUC) môžu byť podľa jeho názoru politicky kontroverzné. Kukurica ako surovina pre výrobu biometánu je z pohľadu ILUC vysoko riziková (napr.: jej pestovanie spôsobuje eróziu pôdy) a súčasne je konkurenciou k pestovaniu potravín a krmiva pre zvieratá. Existujú však opatrenia na zmenu vnímania tejto časti produkčného reťazca výroby biometánu. Sú nimi zlepšenie pokrytia pôdy a manažment plodín, ktoré môžu zvýšiť kvalitu pôdy, znížiť jej eróziu aj emisie.
- Biometánové stanice predstavujú medzistupeň výroby energie. Komplexnejší prístup bude zahŕňať výrobu syntetických palív
Viacerí prednášajúci sa zhodli, že zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, ktorý vzniká pri čistení bioplynu, bude predstavovať budúcnosť niektorých biometánových staníc. Popri výrobe biometánu by sa zachytený oxid uhličitý mal za pomoci vodíka využiť na výrobu syntetického metánu. V ideálnom prípade bude tento vodík vyrobený elektrolýzou z prebytočnej obnoviteľnej energie. V takomto prípade by sa biometánové stanice stali zariadeniami na zachytávanie a využívanie uhlíka (Carbon Capture and Utilisation – CCU). Yves Ryckmans z Engie prezentoval 2 pilotné projekty realizované vo Francúzsku, ktoré využívajú zachytený oxid uhličitý. Išlo o pilotný projekt GAYA v Lyone a komerčný projekt SALAMANDRE v Le Havre.
- Vo svete existujú rôzne prístupy k využitiu biometánu
Sylvia Cornot-Gandalophe z CEDIGAZ prezentovala rozličné prístupy krajín k využitiu potenciálu biometánu ako zeleného zdroja energie. Faktom je, že množstvo biometánu je limitované a preto sa niektoré krajiny rozhodli využiť jeho potenciál obnoviteľného zdroja energie vo špecifických sektoroch hospodárstva. Napríklad v prípade využitia biometánu v doprave je priekopníkom USA. (obr. 3)
Obrázok 3:
V Spojenom kráľovstve sa rozhodli využívať biometán primárne v sektore vykurovania. Legislatívne je to upravené zákonom „Renewable Heat Initiative“ z roku 2011. Od toho roku bolo vybudovaných 150 biometánových staníc, pričom celkové investičné náklady predstavovali 455 mil. libier. V rámci podpory výroby biometánu majú biometánové stanice garantovanú podporu po dobu 20 rokov. V roku 2018 boli taktiež legislatívne zavedené ciele pre biometán v doprave.
Obrázok 4: Rozvoj biometánu v UK
Zaujímavý prístup zvolilo Taliansko. V roku 2018 prijalo biometánový zákon, ktorý podporuje pripájanie biometánových staníc do distribučnej siete a jeho použitie v sektore dopravy. Taliansko má výborné predpoklady pre využitie biometánu v doprave vďaka rozvinutej sieti CNG staníc a množstve áut na CNG pohon. Cieľom Talianska je dosiahnuť v roku 2030 10 mld. m3 biometánu v sieti.
Taktiež je možné poučiť sa z chýb v iných krajinách. V Nemecku sa po zmene podpory z príplatku na aukčný systém a zavedení stropu pre použitie energetických plodín prestali stavať nové biometanové stanice.
Obrázok 5: Vývoj počtu biometánových staníc v Nemecku
- Pre ďalší rozvoj biometánu v Európe je potrebné urobiť viacero krokov
V krátkodobom horizonte by rozvoju biometánu pomohlo, keby sa zjednodušilo jeho obchodovanie medzi krajinami. To by bolo možné, ak by existoval celoeurópsky register, ktorý by evidoval jednotlivé transakcie. Biometán by sa tak mohol dostať z krajín, ktoré majú dobré podmienky pre jeho produkciu do krajín, ktoré majú dobré podmienky pre jeho využitie (podporné schémy). Uvidíme, ako úlohu v tomto zohrá pripravovaný plynový legislatívny balíček tzv. Gas Package 2020.
V strednodobom horizonte by biometánu mohla pomôcť implementácia povinnosti fermentácie hnoja a biologicky rozložiteľných zložiek odpadu.
V dlhodobom horizonte je to v spojení s technológiou záchytu uhlíka a jeho použitia výroba syntetického plynu a sústredenie sa na výrobu palív, ktoré by mali zápornú uhlíkovú intenzitu.
Záver:
Oba dni konferencie ponúkli mnoho inšpiratívnych myšlienok. Viackrát tam v spojení s biometánom zaznelo, že to nie je „Silver Bullet“ energetiky (niečo, čo dokáže rýchlo vyriešiť dlhotrvajúci problém). Bola by však škoda nevyužiť jeho potenciál ako lokálneho zdroja energie, nástroja pre cirkulárnu ekonomiku, zásobníka energie a mnoho ďalších s jeho univerzálnym využitím aj v našom energetickom mixe.