Bratislava 2. októbra 2020 – Zemný plyn má budúcnosť, aj v najbližších desaťročiach bude dôležitou súčasťou energetického mixu a stabilizátorom energetickej sústavy. Investície do plynárenskej infraštruktúry majú zmysel nielen z hľadiska jej súčasného využitia, ale aj pokiaľ ide o budúce zapojenie nových technológií, ako sú vodík či biometán. Zhodli sa na tom zástupcovia plynárenských firiem a odborníci z oblasti energetiky na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Bratislave.
Dôležitosť pragmatického prístupu v diskusii vyzdvihol Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ spoločnosti Eustream, ktorá sa okrem iného už niekoľko rokov venuje aj budúcnosti plynárenstva a špeciálne sleduje rôzne zelené iniciatívy. „Jednoznačne nám z toho vychádza, že plyn je médium, ktoré vie veľmi pomôcť cieľu. Cieľ máme spoločný, nemusíme medzi sebou bojovať. Keď si dáme na papier všetky argumenty pre a proti a pôjdeme na to pragmaticky, do plynu sa určite investovať oplatí,“ zdôraznil a v súvislosti s investíciami do infraštruktúry vyzdvihol projekt slovensko-poľského prepojenia. „Keď sa dokončí, sme pripojení na všetky možné cesty a zdroje plynu a už nechávame na trh, ako ho využije,“ povedal Ňukovič s tým, že v „zásuvke“ je aj projekt Eastring, na ktorého implementáciu v súčasnosti priestor nevidí. „Keď budeme presvedčení, že to niečo prinesie, prídeme s konkrétnymi argumentami,“ dodal.
Predseda predstavenstva SPP Milan Urban sa k investíciám do infraštruktúry vyjadril v súvislosti s budúcim využívaním energonosičov , ako sú vodík alebo syntetické plyny. „Pokiaľ máme načrtnutú takúto budúcnosť, musíme mať stále na pamäti, že budeme takisto potrebovať akýsi distribučný systém, ktorým plyn dostať ku konečnému spotrebiteľovi, či už to budú veľmi malé, atomizované spotrebiče, alebo naopak, centrálne väčšie,“ uviedol. Zemný plyn podľa neho nájde svoje využitie v priemysle a pomôže preklenúť obdobie, počas ktorého sa bude otvárať cesta plynom, ktoré budú energonosičmi v budúcnosti. „Určite má zmysel zveľaďovať prepravnú alebo distribučnú sieť a edukovať a držať si svojich zákazníkov, o čo sa my ako súčasť tohto reťazca budeme snažiť,“ dodal Urban.
Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris je presvedčený, že Európa ani Slovensko neuvažujú o rýchlom konci využitia zemného plynu, v priemysle, ekonomike a energetike. “Máme tu obdobie minimálne najbližších 10, ak nie 20 rokov, keď plyn bude naďalej dôležitou zložkou energetického mixu a zdrojom energie. Navyše, pokiaľ sa podarí nájsť technológie v Európskej únii, ktoré následne implementujeme v rámci Slovenska, môže byť práve nositeľom a umožňovateľom nových technológií a nových zdrojov energie, ako je vodík, prípadne biometán,“ zdôraznil.
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek vyjadril názor, že plyn je prechodným palivom, ktoré tu bude viac ako 20 rokov, keďže aj EK s bezuhlíkovou ekonomikou počíta až od roku 2050, aj to iba na bilančnej báze. „Slovensko historicky funguje na plyne. Nebavme sa iba o teplárenstve, aj keď to je nosná kostra celého. Zoberme si aj priemysel, napríklad Duslo Šaľa, ktoré ako najväčší odberateľ odoberá 10 % celkových dodávok plynu na Slovensku a je jednou zo spoločností, ktorá výrazne prispieva k ekonomike a zamestnanosti,“ pripomenul Galek a zdôraznil aj úlohu paroplynových elektrární a ich schopnosť produkovať na konštantnej báze elektrinu do sústavy, ktorú vedia výrazným spôsobom vyrovnávať.
Galek pripomenul aj prínos plynárenstva pre verejné financie. „Plyn je pre slovenskú ekonomiku výrazným prínosom vo forme dividend alebo ziskov, ktoré má SR z jednotlivých spoločností, kde vlastníme 51 % alebo sme plným vlastníkom. Tieto dividendy by sme mohli mať až na úrovni 400 miliónov eur každý rok. Plyn je veľmi dôležitým prvkom pre štátnu kasu,“ skonštatoval Galek.
Pokiaľ ide o nahrádzanie plynu v teplárenstve inými zdrojmi, napríklad tepelnými čerpadlami, budú podľa neho ešte nadlho iba doplnkové, aj vzhľadom na ich tepelný spád, ktorý majú. „Treba sa pozrieť aj na cenu technológie, keď si porovnáme tepelné čerpadlo s kondenzačným kotlom v rámci prevádzkových nákladov, tak určite práve plynový kotol bude lacnejším zdrojom,“ dodal Galek s tým, že treba pripájať aj iné zdroje, ale vyhnúť sa pri tom zjednodušovaniu.
Podľa predsedu Výboru pre európske záležitosti NR SR Tomáša Valáška majú investície do plynárenskej infraštruktúry zmysel. „Akákoľvek tranzícia na zelenú agendu, ktorú sme si ako krajina aj ako EÚ priali, potrvá a dovtedy to treba modernizovať, čo si vyžaduje investície,“ uviedol s tým, že plyn má svoju úlohu aj v novom energetickom mixe pre nestabilnosť soláru a vetra. Infraštruktúra ma navyše budúcnosť aj bez plynu. V kontexte debaty o vodíku podľa neho náklady nebudú malé. „Ale musíme ich zvážiť, pozerať sa aj do ďalekej budúcnosti a rozmýšľať, ako tú – na slovenské pomery veľmi štedrú infraštruktúru – využiť aj v ďalekej budúcnosti bez plynu. A to nebude možné, pokiaľ infraštruktúra nebude. Investície do modernizácie preto majú ďalší zmysel,“ uzavrel.