Brusel 7. októbra 2021 – Rastúce náklady na energie vyvolali napätie medzi krajinami Európskej únie v súvislosti s plánovanou ekologickou transformáciou. Viaceré členské štáty vrátane Slovenska vyjadrili svoje výhrady, resp. boli kategoricky proti rozšíreniu systému obchodovania s uhlíkom aj na sektory dopravy a vykurovania. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ministri životného prostredia bloku zasadli v stredu (6. 10.) k prvým rozhovorom o veľkom balíku ekologických návrhov vrátane daní zo znečisťujúcich palív a dátumu ukončenia predaja automobilov so spaľovacím motorom do roku 2035 práve v čase, keď európske ceny plynu v stredu dosiahli rekordné maximá.

Zatiaľ čo podľa bohatých členských štátov vysoké ceny energií ukázali, že je potrebné pokračovať v nových politikách v oblasti zmeny klímy, najmä krajiny strednej a východnej Európy, znepokojené z toho, že zelené politiky môžu ďalej nafúknuť spotrebiteľské účty, vyzvali na opatrnosť voči plánom, ktoré predložila exekutíva EÚ.  

„Návrhy Komisie môžu situáciu výrazne zhoršiť,“ uviedol námestník poľského ministra pre klímu Adam Guibourge-Czetwertynski s poukázaním na vysoké náklady na energie.

Plány na rozšírenie systému obchodovania s emisiami aj na odvetvia dopravy a vykurovania vyvolala nesúhlas viacerých štátov, ktoré sa obávajú, že takýto krok bude znamenať prenesenie vyšších poplatkov za znečistenie na spotrebiteľov.

Krajiny ako Cyprus, Francúzsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Poľsko a Slovensko preto vyjadrili obavy z tohto opatrenia a niektoré z nich boli kategoricky proti.

Európska komisia sa zaviazala, že nový systém obchodovania s emisiami doplní fondom vo výške niekoľkých miliárd eur, ktorý pomôže domácnostiam s nízkymi príjmami zvládnuť súvisiace náklady.

Cena CO2 v existujúcom ETS EÚ, ktorý pokrýva elektrárne a továrne, sa tento rok viac ako zdvojnásobila a dosiahla rekordné maximá nad 60 eur za tonu, čo zvýšilo náklady spoločností za znečisťovanie ovzdušia.

Komisia argumentuje, že v tomto roku sa tak vládam podarilo získať príjmy vo výške takmer 11 miliárd eur, ktoré by krajiny mali vynaložiť na pomoc spotrebiteľom pri investovaní do opatrení, akými sú napríklad renovácie domov s cieľom znížiť účty za energie.

Šéf klimatickej politiky EÚ Frans Timmermans uviedol, že emisie z európskeho dopravného sektora majú stúpajúci trend. Ak by neboli pod kontrolou, zmarilo by to podľa neho cieľ EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov najmenej o 55%. „Ak máte lepší návrh, ktorý nám pomôže dosiahnuť rovnaké výsledky, Komisia ho prijme,“ povedal.

Európska komisia v júli predstavila legislatívny balík „Fit for 55“, v ktorom navrhuje zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality EÚ v roku 2050. Tomuto cieľu sa majú prispôsobiť politiky EÚ v oblastiach klímy, energetiky, pôdohospodárstva, dopravy či daní.