Bratislava 11.septembra 2019- Európsky súdny dvor zvrátil rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorým odobrila zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu OPAL pre ruský Gazprom. Verdikt dal za pravdu Poľsku, ktoré namietalo, že ho EK v roku 2016 poškodila a rozhodla s rozpore so zásadou energetickej solidarity. Rozhodnutie znamená, že pokiaľ bude chcieť Rusko zachovať objem dodávok plynu do Európy nezaobíde sa bez tranzitu cez Ukrajinu ani v budúcom roku.
Plynovod OPAL nadväzuje na Nord Stream-1, ktorý je položený na dne Baltského mora a privádza ruský zemný plyn do Európy. Vstupný bod sa nachádza v Nemecku a výstupný v Česku. V prevádzke je od roku 2011, keď platilo, že Gazprom si môže rezervovať maximálne 50% cezhraničnej kapacity s výnimkou prípadu, keď by uvoľnil na trh plyn v objeme 3 mld metrov kubických v rámci programu uvoľňovania plynu.
EK v októbri 2016 na základe žiadosti nemeckého energetického regulátora zrušila tento limit, ktorý bol protimonopolnou poistkou voči Gazpromu. Súdny dvor rozhodnutie na základe podnetu vlád Poľska, pobaltských krajín, poľskej spoločnosti PGNiG a ukrajinského Naftogazu zablokoval a v septembri 2019 rozhodol.
V rozhodnutí Súdneho dvora sa píše, že „napĺňanie zásady energetickej solidarity neznamená, že únijná politika v oblasti energetiky nemôže mať negatívne dopady na záujmy konkrétneho členského štátu. Orgány EÚ sú však povinné prihliadať nielen k záujmom únie, ale členských štátov a dávať ich do súladu. Súdny dvor konštatoval, že zásada solidarity nie je v rozhodnutí z roku 2016 zmienená a preto nie je jasné, či sa ňou EK aj zaoberala.“
Poľsko svoje argumenty opieralo aj o to, že Rusko presmerovalo svoje dodávky cez Nord Stream-1 aj na úkor iných plynovodov v oblasti, ktoré zásobujú jeho i Pobaltie. Súdny dvor v tejto súvislosti uviedol, že „EÚ a členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v energetickej politike vynaložiť úsilie, aby neprijímali opatrenia, ktorými by boli dotknuté záujmy únie a ostatných členských krajín pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, ich ekonomickú a politickú životaschopnosť a diverzifikáciu zdrojov.“
EK v reakcií, podľa agentúry Reuters, uviedla, že rozhodnutie Súdneho dvora analyzuje a obmedzenie prístupu Gazpromu k plynovodu OPAL ostáva v platnosti. Predseda Správnej rady PGNiG Piotr Wožniak takýto verdikt očakával. „Už v roku 2016 bolo jasné, že EK nepreskúmala dosah svojho rozhodnutia na plynárenské trhy v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku a ďalších stredoeurópskych krajín. Energetická legislatíva je poistkou proti monopolizácií dodávok plynu do EÚ. Som rád, že Súdny dvor potvrdil rovnosť pred legislatívou pre všetkých, vrátane Gazpromu,“ zdôraznil Wožniak, ktorý upozornil na ďalší dôležitý aspekt súdneho verdiktu. „Gazprom musí znížiť objem dodávok cez Nord Stream-1 na úroveň roku 2015. Zvyšok bude musieť prepravovať cez Ukrajinu a tým zachová túto trasu minimálne na nadchádzajúce zimné mesiace. Súdny dvor tak svojim rozhodnutí zachránil Ukrajinu a EÚ pred podobnými trhovými turbulenciami, aké nastali v zime 2009,“ dodal Wožniak.
Nemecký regulátor Bundesnetzagentur už nariadil, že Gazprom má okamžite znížiť dodávky plynu na polovinu kapacitu, tak ako znie verdikt Európskeho súdneho dvora.
Súvislostiam verdiktu Súdneho dvora EÚ sa venuje aj ruská tlač. Gazprom očakáva, že na preprave plynu do EÚ by sa do konca roka nemalo nič meniť. Alternatívou je plynovod Eugal, ktorý je pozemným pokračovaním projektu Nord Stream-2 v Nemecku. Ten je stále vo výstavbe a do konca roka nebude funkčný. Eugal by sa mohol dostať do prevádzky začiatkom budúceho roka a preto by mohol nahradiť súdom nariadenú redukciu prepravy v plynovode OPAL.
Ako píše ruský denník Kommerasnt, vyklad súdu ponecháva spoločnosti Gazprom malú šancu dohodnúť sa s Európskou komisiou aj na úplnom vyťažení systému Nord Stream-2, čo je nevyhnutné na odmietnutie tranzitu cez Ukrajinu. Preto bude Gazprom nútený uzavrieť s Kyjevom dlhodobú zmluvu o tranzite plynu. Ako píše Kommersant, „pozícia Európskeho súdneho dvora k otázke energetickej solidarity ohrozuje celkovú stratégiu Gazpromu v oblasti výstavby systému obtokových plynovodov na zastavenie tranzitu cez Ukrajinu.“
Gazprom pôvodne plánoval uzavrieť s Ukrajinou tranzitný kontrakt na jeden až tri roky, teda do doby, kým nebudú dokončené projekty Nord Stream-2 a Turkish Stream. V súčasnej pozícii si Gazprom nemôže byť istý, že ich aj po dokončení projektov, bude môcť naplno využívať.