Praha 29. septembra 2020 – Arménsko-azerbajdžanský konflikt o oblasť Náhorného Karabachu, ktorý môže prerásť do regulárnej vojny medzi oboma krajinami, môže mať významné dosahy aj na Európu a medzinárodnú politiku. Podľa odborníkov sú za súčasnou eskaláciou dlhotrvajúceho sporu aj dodávky plynu a zložitá geopolitika, keď tak ako v Sýrii a Lýbii proti sebe opäť stoja Rusko podporujúce Arménov a Turecko, spojenec Azerbajdžanu. Téme sa venoval portál info.cz.

Najnovšia kapitola konfliktu sa začala 12. júla, keď po priblížení sa vojenského vozidla azerbajdžanských jednotiek Arméni zareagovali streľbou. V prestrelke prišli o štyroch vojakov, Azerbajdžanci stratili 12 mužov a desať dronov.

Rusko následne ponúklo Arménsku, kde má umiestnenú vojenskú základňu, pomoc s vyjednávaním prímeria, čo Jerevan odmietol s tým, že jeho armáda si dokáže poradiť. Azerbajdžanu zas vyjadrilo bezpodmienečnú podporu Turecko.

Napätie medzi Arménskom a Tureckom sa ťahá od začiatku 1. svetovej vojny, keď bolo Turecko porazené Ruskom. Z porážky obvinilo Arménov, ktorých označuje za kolaborantov, a následne, v rokoch 1915 – 1918 okolo dvoch miliónov z nich počas tzv. Arménskej genocídy povraždilo.

Turci sa však dovolávajú práva na zasahovanie v oblasti na základe Karskej zmluvy z roku 1921, ktorá stanovila hranicu medzi Tureckom a sovietskym Zakaukazskom. Istanbul pritom tvrdí, že na základe tejto dohody má právo zasahovať do záležitostí azerbajdžanskej exklávy Nachičevan, ktorá leží medzi jeho územím a Arménskom, píše info.cz.

Istanbul navyše dlhodobo obviňuje Arménsku, že poskytuje zázemie a podporu kurdským milíciám a členom Kurdskej strany pracujúcich PKK.

Arméni sa nachádzajú v komplikovanej situácii, keď sú obklopení z jednej strany nepriateľsky naladeným Tureckom a z druhej strany azerbajdžanským rivalom. Náhorný Karabach, kde sa teraz odohrávajú hlavné boje, leží na území Azerbajdžanu a Arménsko s ním nemá spoločnú hranicu.

Podľa experta Arménskeho bezpečnostného inštitútu Hayka Gabrielyana sú za súčasnou eskaláciou dodávky plynu a dôležitú úlohu zohrávajú zložité geopolitické podmienky v oblasti. Ruské dodávky plynu do Turecka v poslednej dobe poklesli o zhruba 40 %, zatiaľ čo dodávky z Azerbajdžanu do Európy by mali čoskoro vzrásť vďaka novému plynovodu Baku-Tbilisi-Erzurum. Ten vedie cez azerbajdžanský región Tovuz, ktorý susedí s arménskym regiónom Tavuš. Práve tam sa odohrali júlové boje.

Plynovod je navyše súčasťou takzvaného kaspického energetického koridoru, o ktorý od konca 90. rokov bojovali Spojené štáty s cieľom znížiť závislosť Európy na ruskom plyne. Niektorí experti práve preto upozorňujú, že USA sú v tomto prípade mediátorom, ktorý by mal priviesť znepriatelené strany k udržateľnému riešeniu. „Washington musí konať, ak chce ochrániť svoje strategické zisky v regióne,“ uviedla Brenda Shaffer z amerického think tanku FDD.

Aj pre Spojené štáty je však účasť v regióne veľmi delikátna. A to nie pre zapojenie Ruska a Turecka, ale predovšetkým vzhľadom na ďalšieho silného hráča, Irán. Teherán dlhodobo podporuje Arménsko, aj keď mu situáciu komplikuje skutočnosť, že zhruba tretina Azerbajdžancov žije na iránskom území. Svoj nesúhlas s iránskou zahraničnou politikou vyjadrili júlovými demonštráciami, ktoré môžu vypuknúť aj teraz. Iránsky režim je už tak pod tlakom a ďalšie prejavy nespokojnosti si nepochybne nepraje, uzatvára info.cz.