Washington 16. júla 2020 – Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v stredu (15. 7.) varoval európskych investorov do dvoch projektov ruských plynovodov Nord Stream 2 a Turkstream, že môžu čeliť ďalším americkým sankciám. Ruská strana to označila za využívanie politického nátlaku na nekalú súťaž. Informovali o tom agentúra Reuters a portál euractiv.com.
Pompeo v tejto súvislosti spomenul možnosť využitia zákona na boj proti amerických protivníkom prostredníctvom sankcií z roku 2017. Varoval zúčastnené spoločnosti, že napomáhanie projektom „zhubného ruského vplyvu“, nebude tolerované. „Odíďte teraz, alebo riskujte následky,“ povedal Pompeo. Súčasne informoval o revidovaní usmernení, ktoré rušia výnimky, čo znamená, že nemecké spoločnosti by mohli byť sankcionované aj za malé investície do projektu.
Ruská hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v reakcii uviedla, že ide o „využívanie politického tlaku na nekalú súťaž a indikátor slabosti amerického systému. „Okrem nátlakových metód nemajú účinné nástroje,“ dodala.
Nemecko opakovane odmietlo sankcie, pretože podľa neho majú extrateritoriálny charakter a sú v rozpore s medzinárodným právom.
Ukrajina, Poľsko a pobaltské štáty, podobne ako USA, tvrdia, že Nord Stream 2 posilňuje ruský ekonomický a politický vplyv v Európe zvyšovaním jej závislosti na dodávkach ruských energií.
„K európskym hlasom, ktoré sa dnes obávajú ruskej agresie, pridávame náš hlas,“ povedal Chris Robinson, hlavný americký diplomat zodpovedný za vzťahy s Ruskom.„Nástroje, ktoré sme dnes sprístupnili, prispievajú k posilneniu tohto posolstva,“ dodal.
Bývalí americkí vládni predstavitelia Brian O’Toole a Daniel Fried, členovia Atlantickej rady, tvrdia, že Pompeovo vystúpenie sa javí ako zásadná eskalácia v spore o Nord Stream 2. Podľa ich analýzy môže byť cieľom americkej strany skôr vyvinutie tlaku na Nemecko než reálne uvalenie sankcií. Súčasne pripúšťajú, že súčasná administratíva môže politickú snahu o sankcie zrealizovať rýchlo „tweetom alebo reakciou na správu v médiách“.
Spojené štáty sa dlhodobo snažia zamedziť dostavbe plynovodu Nord Stream 2. Sankciami z decembra 2019 dosiahli jej prerušenie po tom, ako sa z projektu stiahla švajčiarsko-holandská spoločnosť Allseas, ktorá sa špecializuje na podmorské stavby.
Zatiaľ čo prvé sankcie sa zameriavali na firmy poskytujúce technické riešenia, zákon o boji proti americkým protivníkom prostredníctvom sankcií stanovuje tvrdé opatrenia, ktoré môžu zahŕňať prerušenie prístupu k americkému finančnému systému.
Americkí senátori okrem toho pripravujú ďalší balík sankcií, ktoré by sa mohli dotknúť aj spoločností poskytujúcich upisovacie služby, poistenie alebo zaistenie a činnosti súvisiace s kladením potrubí.
Dánske úrady minulý týždeň povolili používanie plavidiel na kladenie potrubí s kotvami na dokončenie posledného, cca 160 km dlhého úseku plynovodu v okolí ostrova Bornholm. Následne ruská loď Fortuna, ktorá by mohla dokončiť práce na projekte, opustila nemecký prístav Mukran v Baltskom mori a pohybuje sa v dánskych vodách.
Ruská štátna spoločnosť Gazprom financuje polovicu plynovodu Nord Stream 2 v hodnote približne 9,5 miliárd eur, ktorý má prepraviť 55 mld. m3 plynu ročne cez Baltské more do Nemecka. Ďalšími partnermi v projekte sú rakúska OMV, nemecké firmy Uniper a Wintershall, anglicko-holandský Royal Dutch Shell a francúzska spoločnosť Engie.