Brusel 29. októbra 2021 – Opätovné využitie existujúcej ropnej a plynárenskej infraštruktúry môže viesť k nákladovo efektívnejšiemu zavádzaniu technológií CCS a vodíka a obmedziť náklady na dosiahnutie klimatických ambícií EÚ. V prípade prepravy CO2 aj H2 možno dosiahnuť zníženie nákladov o 53 % až 82 % v porovnaní s prepravou v novovybudovanej infraštruktúre. Vyplýva to zo štúdie Re-Stream spoločností Carbon Limits a DNV pre Gas Infrastructure Europe, Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn, Medzinárodnú asociáciu producentov ropy a zemného plynu a Concawe, vedecký a technický orgán Európskej asociácie ropných rafinérií.
V Európskej zelenej dohode si EÚ stanovila ambiciózny cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 s prechodným cieľom znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ambície EÚ zvyšujú potrebu dekarbonizácie priemyslu, energetiky a dopravy v Európe, poznamenáva štúdia.
„Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a bezuhlíkové nosiče energie na báze vodíka sú technológie, ktoré by mohli výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ,“ konštatuje Re-Stream s tým, že CCS aj rozsiahle využívanie vodíka si vyžadujú prepravnú infraštruktúru. „Opätovné využitie existujúcej ropnej a plynárenskej infraštruktúry môže viesť k nákladovo efektívnejšiemu zavádzaniu technológií CCS a vodíka a obmedziť náklady na dosiahnutie klimatických ambícií EÚ,“ uvádza dokument, ktorého cieľom bolo poskytnúť tomuto stanovisku fakty, identifikovať príslušnú infraštruktúru a definovať, aké technické úpravy a investície by boli potrebné na uvoľnenie jej potenciálu na opätovné použitie pre CO2 aj 100-percentný H2.
Technický skríning
Na začiatku sa uskutočnil sa úvodný technický skríning venovaný údajom poskytnutým prevádzkovateľmi. Používal kritéria ako materiál konštrukcie a konštrukčné charakteristiky potrubia (napr. pre CO2, na kontrolu odolnosti proti prebiehajúcemu tvárnemu lomu), stav vnútorného potrubia, bezpečnostné záležitosti, vek a prepravná kapacita. Pre výpočty boli návrhové tlaky prispôsobené normám a požiadavkám na prietok.
Ďalšie parametre, ako je okrem iného chemické zloženie, tepelné spracovanie materiálu, špecifikácia postupu zvárania, spôsob prevádzky potrubia v priebehu rokov, sú tiež faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v možnosti opätovného použitia potrubia. Tieto parametre však nebolo možné brať do úvahy na úrovni skríningu, poznamenáva štúdia.
Z približne 58.000 km potrubí hodnotených v tomto projekte (približne 41.700 km na pevnine + 16.300 na mori), pre ktoré boli získané údaje, počiatočný skríning ukázal, že technicky:
– na prepravu CO2 v plynnej fáze v existujúcich potrubiach či už podmorských alebo na pevnine neboli identifikované žiadne prekážky,
– preprava CO2 v hustej fáze je možná vo viac ako polovici podmorských potrubí vzhľadom na súčasný stav vedomostí/štandardov. Ďalších 40 % dĺžky podmorských potrubí by si vyžadovalo viac testovania, analýz a/alebo aktualizácie noriem, aby sa dali opätovne použiť,
– veľmi malá časť potrubí na súši by bola opätovne použiteľná na prepravu CO2 v hustej fáze vzhľadom na súčasný stav vedomostí/štandardov. Približne jedna ich štvrtina by mohla byť opätovne použiteľná za predpokladu pozitívnych výsledkov z podrobnejších analýz a/alebo testov.
Pokiaľ ide o H2:
– väčšinu podmorských potrubí možno opätovne použiť na H2,
– na pevnine je možné opätovne použiť takmer 70 % celkovej dĺžky potrubí vzhľadom na súčasný stav vedomostí/štandardov. Opätovné využitie zostávajúcej dĺžky je sľubné, ale vyžadovalo by si viac testovania a/alebo aktualizácie noriem.
„Žiadne z analyzovaných potrubí nemôže byť k dnešnému dňu kategoricky vylúčené z opätovného použitia,“ zdôrazňuje štúdia, ktorá poznamenáva, že pri potrubiach, ktorých opätovné využitie bolo posudzované vzhľadom na súčasný stav vedomostí/štandardov, by mali byť stále vykonávať procesy rekvalifikácie potrubí a môže byť potrebné testovanie.
Obchodné príležitosti
Pokiaľ ide o skúmanie obchodných príležitosti, štúdia identifikovala miesta zdrojov (emitéri CO2/skladovanie H2/výrobcovia H2) a záchytov (miesta skladovania CO2/ skladovanie H2/odberatelia H2) a vypočítala sa minimálna dĺžka potrubia pre obchodné príležitosti. Existuje niekoľko jasných príležitostí:
pre CO2
– minimálne cca 70 % dĺžky existujúcich potrubí na mori je relevantných pre prepravu CO2, keďže mnohé z dlhých potrubí spájajú prístavy s miestami skladovania CO2,
– pokiaľ ide o potrubia na pevnine, minimálne 20 % ich dĺžky vykazuje určité obchodné príležitosti spájajúce zdroje so záchytmi (prístavy alebo úložiská na pevnine).
pre H2
– scenár výroby metódami SMR/ATR poskytuje vyšší stupeň zrejmých obchodných príležitostí v porovnaní s výrobou využívajúcou elektrolýzu, keďže výrobné lokality SMR/ATR sú prepojené so súčasnou plynárenskou infraštruktúrou,
– v závislosti od predpokladov o umiestnení dopytu/výroby je minimálna opätovne použiteľná dĺžka morských potrubí pre vodík medzi 2 % a 25 %,
– v prípade pevninských, na základe predpokladov o umiestnení dopytu/výroby v tejto štúdii, je minimálna dĺžka opakovane použiteľných potrubí pre vodík 20 % až 30 %.
Podľa operátorov je sieť EÚ tak dobre prepojená, že súčasná infraštruktúra bude pravdepodobne postačovať na prepojenie výroby s dopytom, pričom treba pridať len posledných pár kilometrov.
Závery
„Pre šesť vybraných prípadov reprezentujúcich rôzne scenáre opätovného použitia (plyn H2/CO2/hustota CO2 – potrubia na mori/na pevnine) sa v tejto fáze nenašli žiadne technické prekážky,“ uvádza štúdia.
Ekonomické posúdenie týchto prípadov potvrdilo veľký potenciál zníženia nákladov pri opätovnom využití potrubí v porovnaní s prepravou prostredníctvom novovybudovanej infraštruktúry. „V prípade prepravy CO2 aj H2 možno dosiahnuť zníženie nákladov o 53 % až 82 %, a to približne o 2 mil. €/km pre prípady na mori a 1 mil. €/km pre prípady na pevnine,“ vyčíslila štúdia.
Toto zníženie nákladov má osobitný význam v počiatočných fázach vývoja CCS a vodíkovej infraštruktúry, konštatuje štúdia Re-Stream, zahŕňajúca 67 prevádzkovateľov, ktorí poskytli údaje o približne 58.000 km potrubí (+24.200 km vyhodnotených samotnými prevádzkovateľmi ako vhodných na opätovné použitie vodíka), čo predstavuje polovicu celkovej dĺžky potrubí na mori a približne 30 % ropovodov a plynovodov na súši.