Bratislava 1. decembra 2020 – SPP považuje bioplyn a biometán za najprirodzenejšie zelené a dekarbonizačné riešenia. V súlade so snahou viac sa zamerať na alternatívne energetické nosiče chce v spolupráci so spoločnosťou Brantner v minimálne šiestich oblastiach Slovenska stavať zariadenia na suchú fermentáciu bioodpadov s cieľom produkovať biometán ako náhradu zemného plynu. Základné rysy projektu už plynári predstavili aj ministerstvu životného prostredia. Informuje o tom energie-portal.sk.
„Vnímame, že všetky zelené iniciatívy Európskej komisie, smerujú k dekarbonizácii. Preto si uvedomujeme, že len so samotným fosílnym zemným plynom z Ruska si do budúcnosti nevystačíme. Z tohto dôvodu sme sa začali pozerať na všetky obnoviteľné zdroje energie,“ ozrejmil špecialista rozvoja podnikania SPP Martin Kečkéš, ktorý pripomenul, že všetky slovenské bioplynky sú vybudované na technológii mokrej fermentácie a primárne využívajú kukuričná siláž, prípadne v kombinácii s hnojovicou.
To limituje ich využitie pri zhodnocovaní bioodpadu. „Technologicky je proces pri mokrej fermentácii veľmi náročný a nie je vhodný na spracovávanie bioodpadov,“ skonštatoval s tým, že adaptácia týchto zariadení na bioodpad by si vyžadovala rozsiahle investície.
Triedený zber biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorý sa pre mnohé mestá a obce v roku 2021 stane novou povinnosťou, podľa Kečkéša vytvorí priestor na budovanie nových kapacít na spracovávanie bioodpadu. SPP sa chce v tejto súvislosti zamerať na technológiu suchej fermentácie, ktorá Suchá fermentácia bioodpadu na rozdiel od mokrého procesu pracuje s oveľa tuhšou zložkou a oveľa menším množstvom procesnej vody.
„Zásadným rozdielom oproti mokrej fermentácii je minimum miešadiel a minimum pohyblivých dielov,“ vysvetlil Kečkéš s tým, že proces vyhnívania je podobný ako pri mokrej fermentácii. Výstupom mokrej fermentácie je prevažne horšie využiteľný kvapalný digestát, kým zariadenie na suchú fermentáciu produkuje väčšiu zložku tuhého digestátu, ktorý sa dá upraviť na najvyššiu kvalitu kompostu.
„Táto technológia dokáže spracovať akýkoľvek bioodpad, nielen kuchynský bioodpad najvyššej kvality, ale akúkoľvek organickú hmotu, vrátane konárov, trávy a podobne,“ vyzdvihol Kečkéš, podľa ktorého je zámerom SPP vytvorenie konceptu cirkulárnej ekonomiky, kde sa odpady zhodnocujú energeticky, pričom vzniká palivo, biometán, a zároveň živinovo vo forme digestátu – kompostu nahrádzajúceho umelé hnojivá, ktorý môže dlhodobo zlepšiť kvalitu pôdy
„Výhodou biometánu zas je, že sa dá prepravovať v už existujúcej distribučnej sústave a využije sa tam kde má najvyššiu pridanú hodnotu v sektoroch, ktoré je inak ťažké dekarbonizovať. Vyrobený surový bioplyn sa dočisťuje na kvalitu biometánu tak, aby dosahoval čistotu 97 % až 99 % metánu a mohol byť zatlačený do vysokotlakového plynovodu,“ vyčíslil.
Kečkéš pre energie-portal.sk zároveň zdôraznil využitie biometánu v energetike. „Teplárne, ktoré dnes prechádzajú z uhlia na plyn, ho budú potrebovať ďalších 20 rokov. Zároveň im rastú náklady na nákup emisných povoleniek a tak vhodným zeleným riešením pre ne môže byť práve biometán,“ povedal a pripomenul aj možnosť využiť tento zelený plyn pri dekarbonizácii dopravy v podobe bioCNG a bioLNG, najmä pre ťažkú nákladnú cestnú a riečnu dopravu.
Dôležitým plusom suchej fermentácie je podľa Kečkéša ekonomická rentabilita: Celkové kapitálové náklady zariadenia na výrobu biometánu z bioodpadov sú podľa odhadu SPP približne o 60 % nižšie ako náklady na klasické zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu.
„Jedno zariadenie na suchú fermentáciu stojí 12 až 15 miliónov eur a vie spracovať viac ako 25.000 ton bioodpadu ročne. Riešenie je teda rádovo lacnejšie ako spaľovňa, a zároveň je lepšie škálovateľné, nakoľko spaľovňa musí mať kapacitu aspoň 100.000 ton, aby bola efektívna, ale to predlžuje a predražuje zvozové náklady, zariadenie na suchú fermentáciu vie fungovať aj v menších územných celkoch, čo šetrí náklady na zvoz odpadu“ zdôraznil Kečkéš s tým, že zo začiatku bude potrebné tieto zariadenia dotovať. Jedným spôsobom je podpora výstavby týchto zariadení, ďalšou možnosťou je podpora poskytovaná na jednu tonu spracovaného odpadu.
SPP počíta s vybudovaním zariadení na suchú fermentáciu minimálne v šiestich „makrozónach.“ V bratislavskom a košickom regióne však plynári považujú projekt za reálny až po zákaze spaľovania biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov v roku 2023.
Okrem dotácií na rozbehnutie technológie v prvých rokoch chce SPP pre svoj zámer získať aj partnerov z odpadového biznisu so záujmom vstúpiť do projektu a prevziať na seba aj časť podnikateľského rizika.
Zámer vybudovať viacero centier spracovania komunálneho a biologického odpadu v rámci spoločného projektu s SPP pre energie-portal.sk potvrdila aj spoločnosť Brantner.
Nové spracovateľské Centrá energetického a biologického zhodnotenia odpadu využijú nielen energetickú hodnotu odpadov, ale vyrobia okrem bioplynu aj tuhé alternatívne palivá a kompost,“ uviedol riaditeľ pre rozvoj a stratégiu a konateľ spoločnosti Brantner Slovakia Holding GmbH. Tibor Papp.
„Týmto konceptom sa dostávame do cirkulárnej ekonomiky odpadov, ktorá je v zmysle novej legislatívy EU dlhodobo udržateľná,“ uzavrel Papp. Nové centrá CEBZ podľa neho predstavujú ekonomické a environmentálne riešenie, ktoré bude prirodzeným konkurentom lineárnej ekonomiky spaľovní komunálneho odpadu.