Slovensko sa v návrhu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INKEP) Slovenska na obdobie rokov 2021 – 2030 zaviazalo, že podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na konečnej spotrebe energie dosiahne 18%. V roku 2017 bol tento podiel necelých 12% a od roku 2015 nepretržite klesal. Európska komisia (EK) zverejnila 18. júna svoje odporúčania k tomuto plánu, z ktorých vyplýva, že navrhovaný príspevok je málo ambiciózny a navrhuje ho zvýšiť na 24%. Hoci ide o odporúčanie a nie rozhodnutie, Slovensko by malo na blížiacich sa rokovaniach v Bruseli trvať na svojom pôvodnom návrhu. Argumentov má po ruke dosť.
Slovensku sa darí znižovať emisie skleníkových plynov
Slovenská republika od roku 1990 znížila emisie skleníkových plynov už o vyše 44%, pričom projekcie emisií skleníkových plynov ukazujú, že svoj záväzok znížiť emisie v sektoroch nepokrytých schémou obchodovania s emisnými kvótami, v porovnaní s rokom 2005, do roku 2030 naplníme. Navyše, Slovensko má vzhľadom na vysoký podiel jadra na výrobe elektrickej energie a zemného plynu v sektore vykurovania a chladenia jednu z najmenej emisne intenzívnych energetík v EÚ. Emisie v energetike klesli medzi rokmi 1990 a 2016 o takmer 60%. Po odstavení Tepelnej elektrárne Nováky a úplnej náhrade uhlia za OZE v sektore vykurovania a chladenia sa Slovensko dostane na 7. pozíciu najmenej emisných energetík v rámci EÚ, pričom v tomto rebríčku emisných šampiónov budeme s krajinami ako Švédsko, Dánsko a Fínsko.
Primárny cieľ INKEP má byť znižovanie emisií skleníkových plynov
Zvyšovanie podielu OZE na konečnej spotrebe energie je len jeden z možných nástrojov znižovania emisií skleníkových plynov, spolu so zvyšovaním energetickej efektívnosti, zvyšovaním podielu jadrovej energie, zalesňovaním a podobne. Každý členský štát musí mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, aké nástroje na znižovanie emisií využije a v akých sektoroch bude toto zníženie primárne realizovať, tak, aby vybral najefektívnejšie a najlacnejšie nástroje na znižovanie svojich skleníkových emisií. Hospodárstvo Slovenska je v rámci EÚ stále jedno z najviac energetický náročných, preto by sa mal na energetickú efektívnosť klásť väčší dôraz ako na zvyšovanie podielov OZE, najmä v sektore priemyslu a dopravy.
Môžeme diskutovať o ambicióznejšom cieli pre redukciu emisií skleníkových plynov SR do roku 2030, no nemalo by sa to automaticky spájať so zvyšovaním cieľa podielu OZE, pretože to je len jeden z možných a vôbec nie najlacnejších nástrojov znižovania emisií skleníkových plynov.
Náklady štátu a teda všetkých občanov SR na jednopercentné ročné zvýšenie podielu OZE v sektore vykurovania a chladenia predstavujú približne 140 miliónov eur ročne a to v situácii, keď nie je dosť peňazí na zdravotníctvo či školstvo. Navyše, zvyšovanie podielu OZE nemusí byť vždy zárukou efektívneho znižovania skleníkových emisií. Nemecko síce má podiel OZE napríklad vo výrobe elektrickej energie cez 36%, no podiel jeho emisií na obyvateľa je o 50% vyšší ako na Slovensku.
Právo zvoliť si budúcu podobu energetického mixu
Zvyšovanie podielov OZE mení štruktúru energetického mixu. Každý členský štát musí mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, aké bezemisné a nízkoemisné zdroje energie plánuje do budúcnosti využívať, pri zhodnotení ich nákladovej efektívnosti a špecifických podmienok v každej krajine. Slovensko má vysoký podiel bezemisných zdrojov na výrobe elektrickej energie, vďaka jadrovým elektrárňam a v sektore vykurovania a chladenia zasa vysoký stupeň využívania nízkoemisného zemného plynu. Najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie znižovania emisií skleníkových plynov v SR je nahradenie uhlia v energetike za nízkoemisné alebo bezemisné zdroje. Zemný plyn je alternatívou, ktorá to môže nastúpiť zo dňa na deň.
Znečistené ovzdušie a energetická chudoba v SR sú naliehavejšie problémy
Najvyšší technický potenciál spomedzi všetkých obnoviteľných zdrojov má údajne biomasa. Pri stanovovaní cieľa podielu OZE na konečnej energetickej spotrebe pre rok 2030 je potrebné vziať do úvahy aj negatívne efekty prejavujúce sa pri jej priamom spaľovaní, čo je najbežnejší spôsob jej energetického zhodnotenia.
Kontraproduktívny a spoločensky nevhodný pre znižovanie emisií môže byť aj výrub lesov pre získavanie biomasy. Potenciál biomasy na Slovensku sa obmedzuje na náhradu uhoľných centrálnych zdrojov tepla (CZT) a individuálneho vykurovania uhlím. Podiel uhoľných CZT je stále pomerne veľký (16 – 18%) a počet rodinných domov vykurovaných uhlím tiež (asi 33 tisíc). Každopádne, omnoho vhodnejšie ako priame spaľovanie biomasy produkujúce karcinogénne tuhé znečisťujúce častice je vhodné podporovať zvyšovanie produkcie biometánu z biomasy, ktorý vie nahradiť spotrebu zemného plynu v existujúcich zariadeniach. Tuhé znečisťujúce častice prispievajú každý rok k predčasným úmrtiam takmer piatich tisíc ľudí na Slovensku.