Bratislava 9. júla 2020 – Zemný plyn by mal v aktuálnej dekáde na Slovensku zohrávať úlohu prechodového paliva, okrem iného napríklad v oblasti vykurovania. Treba však očakávať tlak na jeho „ozelenenie“. Na seminári pre členov Slovenského plynárenského a naftového zväzu zameranom na predstavenie Plánu obnovy EÚ a možnosti čerpania finančných zdrojov pre plynárenské projekty to uviedla vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková. Seminár sa okrem iného venoval aj fungovaniu Modernizačného a Inovačného fondu pri prechode od uhlia k čistejším zdrojom energie.
„Myslím si, že do roku 2030 každý uznáva úlohu plynu ako tranzitívneho paliva. V prípade Slovenska si ju viem veľmi dobre predstaviť v oblasti vykurovania,“ načrtla Vašáková s tým, že plyn môže nahrádzať kotly na tuhé palivá, ktoré znečisťujú ovzdušie. Využívanie tejto možnosti treba podľa Vašákovej ešte na európskej úrovni podporiť, keďže dotácie do fosílnych palív vrátane plynu začínajú byť „zakázanou témou“.
„Ale v prípade krajín ako Slovensko je to veľmi vítaná cesta, ako počas prechodného obdobia výrazne zlepšiť požadované parametre, v tomto prípade kvalitu ovzdušia,“ zdôraznila Vašáková a pripomenula, že podobnú snahu vyvíja aj Poľsko, preto by bol vhodný spoločný postup krajín regiónu. V prípade Slovenska je treba zvážiť aj to, aké má možnosti, či už finančné alebo vzdelanostné, prípadne sa pozrieť na sociálne rozdiely, ako aj schopnosť prejsť s pomocou európskych zdrojov na modernejšie technológie.
„Rozhodne bude tlak na to, aby sa zemný plyn stal „zelenším,“ uviedla Vašáková s poukázaním na bioplyn, biometán a ďalšie inovácie a dodala, že zemný plyn bude vždy vnímaný ako flexibilné palivo.
Pokiaľ ide o možnosti financovania plynárenských projektov z európskych zdrojov, Vašáková považuje za najflexibilnejší nástroj Modernizačný fond (MF). „Je to nástroj na ´hasenie súčasných požiarov´, kde nepôjde o vysoko inovatívne projekty, ale o projekty, ktoré najmä v krajinách nášho regiónu môžu výrazne prispieť k dekarbonizácii napriek tomu, že sa neopierajú o najnovšie technológie,“ ozrejmila. Pripomenula, že napríklad výmena uhlia za plyn v teplárňach, prípadne iných technológií, je vylúčená zo všetkých ostatných programov, ale nie z MF.
Vašáková súčasne konštatovala, že záujem o čerpanie prostriedkov z tohto fondu prevyšuje jeho možnosti, preto sa treba pozrieť aj na iné možnosti financovania.
Potvrdil to aj riaditeľ odboru palív a energetiky sekcie energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Martin Pitorák. Vysoký počet projektov (93) a nimi požadované prostriedky podľa neho presahujú odhadovaný objem fondu (očakávaný výnos z dostupných povoleniek). „Z celkového počtu 93 projektov sa takmer 40 priamo týka energetiky (výroba a dodávka elektriny a tepla),“ špecifikoval Pitorák s tým, že ide o široký okruh projektov, ako sú modernizácia rozvodov tepla, náhrada média v tepelných rozvodoch, zmena palivovej základne, zvýšenie podielu OZE – biomasa, fotovoltika a tepelné čerpadlo).
Pitorák avizoval na budúci rok viaceré zmeny legislatívy, ktoré sa budú týkať plynárenstva. Mali by sa týkať zladenie práv spotrebiteľov v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva, prístupu na veľkoobchodné trhy s plynom, interoperability a zamerať sa aj regulačné prostredie pre LNG a podzemné zásobníky zemného plynu.
Okrem plynárenského balíčka zaradil Pitorák medzi očakávané legislatívne iniciatívy, ktoré priamo ovplyvňujú sektor plynárenstva, revízie nariadenia TEN-E (rok 2020), smernice o podpore OZE (2021), nariadenia TEN-T (2021) smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá (2021) a Sieťový predpis pre flexibilitu na strane spotreby (2021).
Aktuálnej situácii ďalšieho finančného nástroja, Inovačného fondu (IF), sa venovala Zuzana Šturdíková z odboru obchodovania s emisnými kvótami, sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Informovala, že Expertná skupina pre Inovačný fond spadajúca pod EK bola zriadená minulý rok. Členské štáty menovali jedného zástupcu, za Slovensko je z MŽP SR, ktorý sa zúčastňuje pripomienkovania legislatívy a inej relevantnej dokumentácie, nie priamo na implementácii IF.
„Komisia 3. júla 2020 vyhlásila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci IF a termín na predloženie žiadostí je 29. október 2020,“ špecifikovala Šturdíková s tým, že fond poskytne grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur na veľké projekty (nad 7,5 mil. eur) v oblasti čistých technológií. „Táto podpora pomôže novým technológiám aj preniknúť na trh. Pre projekty, ktoré ešte nie sú pripravené na trh, je vyčlenený osobitný rozpočet 8 miliónov EUR na pomoc pri ich vývoji,“ ozrejmila.
Finančné prostriedky z IF sa môžu použiť v kombinácii s inými iniciatívami v oblasti verejného financovania, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ
„Hlavnými kritériami pri výbere projektov bude ich potenciál zabrániť/znížiť emisie skleníkových plynov, inovačný potenciál, projektová vyspelosť, trhový potenciál a nákladová efektívnosť,“ dodala Šturdíková, podľa ktorej budú projekty posudzované a schvaľované v dvoch fázach.
V prvej fáze sa posúdi projektový zámer a v druhej fáze aj samotná žiadosť o podporu. Financie z IF budú uvoľňované postupne – 40 % grantu sa bude môcť poskytnúť v prípravnej fáze, zvyšných 60% postupne počas realizácie projektu a po jeho ukončení v závislosti do dosiahnutia overených úspor emisií
IF bude implementovať Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA – Innovation and Networks Executive Agency), Európska investičná banka (EIB – European Investment Bank) bude poskytovať pomoc pri príprave perspektívnych projektov, uzavrela Šturdíková.
Modernizačný fond je určený na podporu investícií na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti vrátane financovania malých investičných projektov pre obdobie rokov 2021 až 2030 v členských štátoch EÚ s hrubým domácim produktom na obyvateľa v trhových cenách nižším ako 60 % priemeru Európskej únie v roku 2013. Nepodporuje investície do tuhých fosílnych palív.
MŽP oznámilo EK, že 30 % z celkového množstva kvót určených na dražbu počas desaťročného obchodovateľného obdobia začínajúceho od 1. januára 2021 prevedie do MF. V období rokov 2021 -2030 by SR mala mať k dispozícii 59 mil. emisných kvót, čo by pri ich súčasných cenách predstavovalo 1,3 mld. eur.
O projektoch bude rozhodovať Európska investičná banka (EIB), Európska komisia a Investičný výbor zložený z členských štátov EÚ.
Inovačný fond nadväzuje na program NER 300 a môžu ho využívať všetky členské štáty Únie. Bude financovaný z predaja 450 mil. emisných kvót a z prostriedkov, ktoré prípadne ostanú po ukončení programu NER 300. Objem inovačného fondu bude vo výške cca 10 mld. EUR, v závislosti od ceny kvót.
Podporovať bude inovačné a demonštračné projekty zamerané na inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, bezpečné zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS), zachytávanie a využívania uhlíka (CCU), inovatívne nízkouhlíkové technológie v priemysle a na technológie na uskladňovanie energie.