Jeruzalem 14. júna 2022 – Energetická spolupráca je hlavnou témou návštevy šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a talianskeho premiéra Maria Draghiho v Izraeli, ktorú obaja predstavitelia začali v pondelok (13. júna). Stretnutie sa odohráva v období, keď sa EÚ snaží odstaviť od dovozu fosílnych palív z Ruska, pripomína portál euractiv.com. Izrael by mohol pri tejto snahe zohrávať dôležitú úlohu, pretože v posledných rokoch sa vďaka významným nálezom na mori zmenil z dovozcu zemného plynu na exportéra.
Vo vyhlásení Komisie sa uvádza, že von der Leyenová by sa mala v utorok stretnúť s izraelským premiérom Naftalim Bennettom, pričom sa očakáva, že rokovania sa zamerajú „najmä na energetickú spoluprácu“.
Už v pondelok absolvovala šéfka Komisie rozhovor s ministrom zahraničných vecí Yaidom Lapidom, ktorý vo vyhlásení uviedol, že vzťahy Izraela s EÚ predstavujú „strategický prínos“. Predsedníčka EK sa stretla aj s ministerkou energetiky Karine Elharrarovou. Podľa jej hovorcu von der Leyenová zopakovala, že EÚ potrebuje izraelský plyn.
Elharrarová a ďalší izraelskí predstavitelia uviedli, že ich krajina by mohla pomôcť uspokojiť dopyt EÚ, ak by dokázala dodávať plyn zo svojich zásob na mori odhadovaných na takmer 1000 miliárd kubických metrov.
Preprava izraelského plynu do Európy
Preprava izraelského plynu do Európy však nateraz predstavuje množstvo výziev a bude si vyžadovať značné a dlhodobé investície do infraštruktúry. Keďže neexistuje žiadny plynovod, ktorý by spájal jej morské polia s Európou, jednou z možností je v súčasnosti preprava do Egypta, kde by sa mohol izraelský plyn skvapalniť a tankermi exportovať do Európy. Hovorca izraelského ministra energetiky v pondelok agentúre AFP povedal, že od marca prebiehajú rozhovory o vytvorení dohody alebo právneho rámca, ktorý by umožnil vývoz izraelského plynu do Európy cez Egypt.
Ďalším možným scenárom je vybudovanie plynovodu do Turecka. Vzťahy Izraela s Ankarou sa po viac ako desaťročí diplomatických roztržiek dostávajú do normálu a viacerí experti tvrdia, že obnovenie kontaktu s Izraelom na tureckej strane čiastočne podnietila aj snaha o spoločné energetické projekty.
Dokončenie tohto projektu plynovodu by podľa bývalého izraelského ministra energetiky Juvala Steinitza trvalo dva až tri roky a stálo okolo 1,5 miliardy dolárov.
Tretiu možnosť predstavuje projekt plynovodu EastMed, ktorý by mal po morskom dne spojiť Izrael s Cyprom a Gréckom. Niektorí odborníci však vyjadrili obavy týkajúce sa nákladov a životaschopnosti, zatiaľ čo Izrael uviedol, že by rád videl angažovanie sa Talianska v projekte.
Komplikáciou pri využívaní izraelskej produkcie plynu z východného Stredomoria je dlhotrvajúci spor Izraela s Libanonom o námornú hranicu. Susedia technicky zostávajú vo vojne, ale súhlasili s rozhovormi sprostredkovanými USA zameranými na vymedzenie hranice, aby obe krajiny mohli zvýšiť prieskum a následne rozvíjať ťažbu.
Rozhovory o urovnaní sporu minulý rok stroskotali, ale Izrael vyzval Libanon na ich obnovenie. Nové napätie sa objavilo začiatkom tohto mesiaca po libanonskom vyhlásení, že Izrael sa snaží o spustenie ťažby v sporných vodách. Izrael oponoval, že oblasť poľa Karish sa jednoznačne nachádza južne od spornej zóny.
Americký vyslanec, sprostredkujúci rozhovory o námornej hranici, Amos Hochstein, mal v pondelok prísť do Libanonu.
EK navrhla dohodu
Európska komisia už 7. júna navrhla členským štátom EÚ dohodu s Egyptom a Izraelom o zvýšení dovozu zemného plynu z východného Stredomoria, uvádza sa v návrhu dokumentu, ktorý videla agentúra Reuters. Návrh memoranda o porozumení, ktorý stále podlieha zmenám a vyžaduje schválenie zainteresovanými vládami, je súčasťou úsilia Európskej únie o zníženie dovozu fosílnych palív z Ruska po vojne na Ukrajine.
„Zemný plyn, ktorý sa má prepraviť do Európskej únie, bude pochádzať buď z Egyptskej arabskej republiky, štátu Izrael, alebo z akéhokoľvek iného zdroja v regióne východného Stredomoria, vrátane členských štátov EÚ v regióne,“ uvádza sa v deväťstranovom dokumente.
EÚ deklarovala, že má v úmysle uzavrieť do leta trojstrannú dohodu s Egyptom a Izraelom, ale neuvádza detaily. Návrh dohody stanovuje zásady posilnenej spolupráce medzi týmito tromi partnermi, ale nehovorí o tom, koľko plynu by EÚ doviezla, ani nestanovuje žiadne časové harmonogramy dodávok.
V dokumente sa uvádza, že dodávky budú zahŕňať použitie infraštruktúry na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Egypte, s odkazom na plán severoafrickej krajiny stať sa regionálnym uzlom pre zemný plyn.
Memorandum o porozumení by malo platiť deväť rokov od jeho podpisu, táto klauzula sa však zrejme bude meniť.
Egypt už vyváža do EÚ relatívne malé množstvá plynu a spolu s Izraelom očakáva, že v najbližších rokoch spoločne zvýšia produkciu a export.