Londýn/Berlín 17. augusta 2020 – Ďalšie sankcie proti plynovodu Nord Stream 2 ignorujú záujmy európskych firiem aj domácností a právo EÚ na určenie vlastnej energetickej politiky. Okrem možného zablokovania investícií do tohto plynovodu ohrozujú aj širšie investície do únijnej energetickej infraštruktúry. Pre portál neweurope.com to uviedol nemecký vládny splnomocnenec pre Nord Stream 2 Adrian Schaffranietz.
Pripomenul, že západoeurópske energetické spoločnosti z Rakúska, Nemecka, Francúzska a Holandska sa do projektu zaviazali investovať takmer 1 miliardu eur každá, pričom viac ako 1000 spoločností z 25 krajín sa zaviazalo dokončiť projekt. „Americké sankcie – ak by boli uvalené – by mohli priamo zasiahnuť viac ako 120 spoločností z 12 európskych krajín. V ekonomicky ťažkom období by sankcie blokovali investície vo výške približne 700 miliónov eur na dokončenie plynovodu, “uviedol.
Sankcie by podľa Schaffranietza navyše podkopali aj investície vo výške približne 12 mld. eur do energetickej infraštruktúry EÚ, konkrétne 8 mld. eur na investície do Nord Streamu 2, ďalšie 3 mld. investícií európskych spoločností do nadväzujúcej infraštruktúry v Nemecku a 750 mil. eur v Českej republike, pričom táto infraštruktúra mala slúžiť na prepravu plynu z Nord Streamu 2 na celý európsky trh.
„Snahy o blokovanie tejto dôležitej práce odzrkadľujú jasné ignorovanie záujmov európskych domácností a priemyselných odvetví, ktoré budú platiť viac plynu za plyn, ak nebude vybudovaný tento plynovod, a práva EÚ na určenie si vlastnej energetickej budúcnosti,“ uviedol vládny splnomocnenec s tým, že rozhodnutia o energetickej politike EÚ by sa mali nechať na Európanoch“.
„Plynovod Nord Stream 2 bude dokončený, pretože Nemecko aj Rusko ho chcú dokončiť,“ tvrdí britský finančník a manažér Justin Urquhart Stewart s tým, že Nemecko chce mať z hľadiska bezpečnosti dodávok priamy prístup k ruskému plynu, ale zároveň nie je úplne závislé od Moskvy, aj vzhľadom na ekologické zdroje energií, ktoré chce rozvíjať.
Najnovšie hrozby sankciami voči nemeckému prístavu Mukran, ktoré prichádzajú od amerických zákonodarcov, sú podľa neho populistickou politikou určenou najmä pre domáce publikum v súvislosti s jesennými voľbami.
Analytička Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie Kaťa Jafimovová pre neweurope.com uviedla, že podľa existujúceho zákona o boji proti americkým protivníkom prostredníctvom sankcií (CAATSA) bude ťažké uvaliť sankcie na Faehrhafen Sassnitz, ktorý prevádzkuje prístav Mukran, pretože právne predpisy „pri ukladaní sankcií predpokladajú koordináciu so spojencami “ a EÚ práve predložila americkej strane nótu o proteste proti uplatňovaniu akýchkoľvek extrateritoriálnych sankcií. “Podporilo ju 24 členských štátov EÚ, teda takmer všetci,“ skonštatovala.
Jafimovová očakáva, že ak sa USA rozhodnú pokračovať a na spoločnosť Faehrhafen Sassnitz uvalia sankcie podľa CAATSA alebo podľa navrhovaného zákona o ochrane európskej energetickej bezpečnosti (PEESCA), bude sa na tieto právne normy vzťahovať blokovací štatút podľa špecifického nariadenia Únie.
„Týmto nariadením sa spoločnostiam z EÚ zakazuje dodržiavať všetky extrateritoriálne sankcie uložené podľa právnych predpisov tretích krajín uvedených v prílohe. V tomto nariadení sa tiež uvádza, že všetky škody, ktoré vzniknú spoločnostiam EÚ v dôsledku nedodržania týchto sankcií, by musela nahradiť strana, ktorá tieto škody spôsobila,“ uzavrela analytička.