Bratislava 3. októbra 2020 – Diskusia o Pláne obnovy je vo vzťahu k fosílnym palivám – na rozdiel od minulosti – oveľa pragmatickejšia. V panelovej diskusii Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Bratislave to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič. Zemný plyn považuje za prechodové palivo, ktoré môže zohrať úlohu pri dekarbonizácii aj v príprave na uhlíkovú neutralitu. Hoci vodík z globálneho hľadiska vyzerá ako najperspektívnejšie riešenie, nestane sa povestnou „golden bullit“, tvrdí Ňukovič.
V kontexte diskusií o využití prostriedkov z Plánu obnovy generálny riaditeľ Eustreamu vidí z časového hľadiska dve časti. „Prvá časť by sa z môjho pohľadu, teda z pohľadu plynárenstva, mala týkať krátkodobého až strednodobého horizontu, opatrení, kde plyn môže zohrať veľmi významnú úlohu v dekarbonizácii. Použil by som metaforu, že plyn môže slúžiť ako prechodové palivo, pričom dôraz by bol na zlepšení energetickej efektívnosti, kvality ovzdušia, špeciálne emisií pevných častíc, doprave a prechode z tuhých palív,“ vymenoval Ňukovič s tým, že v týchto oblastiach vidí veľkú rolu zemného plynu, ktorý môže pomôcť špeciálne Slovensku, ktoré má na veľmi dobrej úrovni vybudovanú prepravnú aj distribučnú infraštruktúru.
„Druhý fokus by som videl v strednodobom až dlhodobom horizonte. Tam vidím prechod na zelenú energetiku a prípravu na uhlíkovú neutralitu, lebo povedzme si otvorene, máme na stole mnoho rôznych technológií, môžeme spomenúť vodík, Power-to-Gas, carbon storage, ale málo z nich je natoľko rozvinutých, že sú schopné okamžitého nasadenia. Čiže na toto sa treba sústrediť a všetci sa na to musíme pripraviť, prepravná sieť aj distribučná,“ zdôraznil Ňukovič.
Pripomenul diskusiu z minulosti v rámci Zelenej dohody a akčných dokumentoch Európskej únie, ktorú charakterizoval ako „celoelektrický svet versus hybridný model, v ktorom koexistuje elektrina s molekulami“. „Výsledok je, že oveľa efektívnejšie je mať hybridný model a v rámci tých molekúl bola dosť dlhá diskusia – a stále je – v minulosti bola dosť intenzívna, ako sa vysporiadať s tými čistými molekulami,“ skonštatoval a ocenil rozdiel, ktorý priniesla súčasná debata o Pláne obnovy.
„V minulosti bolo akékoľvek fosílne palivo akoby „no go“ a bolo úplne jedno, akú zanechávalo stopu. Teraz vidím, že diskusia sa posunula do oveľa pragmatickejšej roviny a nie je to také extrémne, že jedno ideme okamžite vypnúť a druhé ešte nemáme pripravené,“ poznamenal generálny riaditeľ Eustreamu, ktorý v tom vidí pozitívum, vzhľadom na dva headliny Plánu obnovy. „Prvým je obnova ekonomiky významne postihnutej pandémiou Covid-19, ale tým, že základný naratív v energetike Európskej únie je zelená energetika, je tam veľmi významný fokus, či už finančný alebo aj na jednotlivé úlohy. Takže ako pozitívum vnímam, že to ide akoby ruka v ruke,“ dodal.
Pokiaľ ide o možnosti financovania plynárenstva, Ňukovič by otázku rozdelil na dve časti „čo by sme si želali a čo bude nakoniec možné“. Ak je cieľom zníženie emisií skleníkových plynov pre obavy z dôsledkov globálneho otepľovania mali by sa podľa neho pragmaticky vyhodnotiť všetky možné opatrenia bez ohľadu na technológie, úspora emisií, ktorú prinesú, cena a v kontexte Plánu obnovy aj kritérium ako návratnosť.
„Takéto kritéria viem vyhodnotiť a dať si ich do poradia. Som presvedčený, že keby sme to urobili takto, opatrenia na báze plynu budú na prvých miestach a tie, týkajúce sa technológií, ktoré sú dnes síce na stole, ale nie dostatočne vyspelé a sú relatívne drahé, tak by boli až neskôr,“ skonštatoval Ňukovič s tým, že postupom času, pri nezmenenom systéme, by vodík a podobné technológie zlacňovali. „Vychytali by sa muchy“, začali by predbiehať klasicky plynovo orientované projekty a postupne by sa presadili.
„Ak to celé chcem urýchliť, mám v zásade dve možnosti. Buď z toho balíka peňazí vyčlením určitú časť a dám ju na výskum a vývoj. Poviem si, vodík je OK ale mám tam príliš veľa otvorených otázok, aký to má vplyv na spaľovacie turbíny, oceľ a podobne. Preto nepoužijem tie peniaze „large scale“, ale vyberiem si pár pilotných projektov, otestujem si to v malom a urýchlim ten proces zlacňovania,“ priblížil Ňukovič.
Druhá možnosť spočíva v tom, že odniekiaľ prídu peniaze, ktoré pomôžu drahým projektom na začiatku, napríklad formou príspevku na capexy, a tým pádom začnú v rovnici predbiehať projekty, ktoré sú lacnejšie. „Myslím si, že oveľa efektívnejšie je robiť to prvým spôsobom, pragmaticky si sadnúť, urobiť jasné kritériá a potom sa vyčistí filozofická otázka, čo je lepšie. Toto je to, čo by sme si želali,“ skonštatoval šéf Eustreamu.
Treba podľa neho brať do úvahy, čo je možné. Plyn je fosílne palivo a tejto značky a nezbaví, to je určitý hendikep, s ktorým treba rátať. Vzhľadom na pragmatickejšiu diskusiu očakáva, že výstupom bude určitý kompromis a plynárenstvo sa bude snažiť, aby bolo čo najviac pragmatických diskusií a kritérií.
Eustream ako prepravca musí sledovať aj európsku úroveň tohto problému. „Keď sa prenesiem na Slovensko, vnímame slovenské možnosti, ktoré predstavuje napríklad Modernizačný a Inovačný fond. Už istý čas riešime globálne súvisiace projekty ale aj praktické veci, čo vieme urobiť s naším systémom, aby sme prispeli k trendu,“ vysvetlil Ňukovič s tým, že jeden balík súvisí s metánovými emisiami.
Hoci sa väčšinou riešia emisie CO2, špecificky pre plynárenstvo sú dôležité aj metánové emisie, keďže metán má zhruba 25-krát horšie dôsledky na otepľovanie ako CO2. „Pokiaľ ide o riešenie metánové emisie, Slovensko je premiantom. Je to téma, ktorej sa EÚ venuje a bude sa venovať,“ zdôraznil Ňukovič, podľa ktorého ide časť pripravených projektov týmto smerom a druhá sa týka prípravy na vodík.
„V súčasnosti napríklad meracie prístroje nepredpokladajú prítomnosť vodíka. Čiže, ak chceme do siete dostať aspoň nejaké percento vodíka, tak sa na to musíme pripraviť. To je prvý krok, ďalšia časť je výskum a vývoj, na základe ktorých uvidíme, čo je najlepšie implementovať v ďalších krokoch,“ ozrejmil. Eustream svoju sieť na vodík pripravuje a rieši projekty, aby jeho injektáž bola možná. Podľa výsledkov analýz by mali potrubný systém aj kompresorová časť zvládnuť objem vodíka do 2 %, treba len dovybaviť merače, chromatografy, identifikátory a pod.
Ďalšie otázky, čo by bolo najefektívnejšie, aby siete zvládli viac vodíka, treba podľa generálneho riaditeľa Eustreamu skúmať. „Čo môžem určite povedať, bude určitá maximálna hranica. Stopercentný vodík v súčasných sieťach bez obrovských nákladov nebude možné prepravovať,“ zdôraznil. Pragmaticky treba povedať, že ak sa nájde výroba vodíka tam, kde je prebytok elektriny, tak má zmysel elektrolýzou vyrábať vodík a krátkym potrubím, špeciálne vyrobeným na prepravu vodíka, prepraviť ho niekam, kde sa to dá. „Buď spotrebovať, alebo uložiť. Vidím to skôr na sieť menších projektov, ktoré dávajú logický zmysel,“ priblížil.
Eustream by podľa neho chcel zrealizovať aj veľké riešenie, ktorého podrobnosti ešte nie sú známe a spoločnosť na tom pracuje. „Ak také bude existovať, z nášho pohľadu by dávalo zmysel injektovať vodík hneď na vstupe do EÚ. Čiže jedna časť by boli malé projekty vyrábajúce z prebytku elektriny, ale ak sa nájde niečo iné, efektívne, logika káže dať to hneď na začiatku a vyriešiť problém po celej trase. Takéto riešenie zatiaľ neexistuje,“ skonštatoval a dodal, že stále existuje možnosť, že vedci vymyslia a – pri ponechaní priestoru a financií – aj vyvinú a do roku 2050 implementujú úplne nové riešenie.
„Vodík vyzerá ako najperspektívnejšie riešenie z globálneho pohľadu, ale je toľko otvorených otázok, že teraz si skôr myslím, že bude súčasťou riešenia, nie je to finálne ´golden bullit´ riešenie,“ uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.