Bratislava 1. októbra 2020 – V Európskom parlamente (EP) sa sformovala väčšina, ktorá chce vytlačiť všetky fosílne palivá vrátane plynu. Financovanie klasickej plynárenskej infraštruktúry z Fondu obnovy a Fondu spravodlivej transformácie nepredstavuje v ďalšom období priechodnú cestu. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského naftového zväzu (SPNZ) v Bratislave, ktorá sa tento rok koná online, to povedal poslanec EP Robert Hajšel.
„V Európskom parlamente po voľbách sa sformovala dosť jasne orientovaná väčšina progresívne a zeleno rozmýšľajúcich europoslancov ktorí sa snažia vytláčať všetky fosílne palivá vrátane plynu. Argumenty typu, že plyn je perfektné energetické médium, ktoré môže prispieť k enormnej dekarbonizácii, hlavne pokiaľ ide o kúrenie, dopravu, ale aj priemysel, nie sú prijateľné,“ skonštatoval Hajšel. Dôraz sa podľa neho kladie na dosiahnutie dekarbonizácie dosiahli zvýšenou energetickou efektívnosťou najmä budov, a masívnym investovaním do OZE, či už s podporou JTF, cez Fond obnovy alebo kohézne fondy.
Spomínanú väčšinu tvorí veľká časť S&D – Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, druhej najsilnejšej frakcie EP, ktorej členom je aj Hajšel, 1/3 až polovica členov najsilnejšej Európskej ľudovej strany, väčšina tretej najsilnejšej frakcie liberálov Renew Europe, všetci Zelení a väčšina komunistickej frakcie NGUE.
„Minimálne tretina členov EP sa snaží do všetkých zákonných postupov zadefinovať aj úlohu plynu ako premosťovacieho prechodného média, ak chceme byť úspešní v dekarbonizácii a dosiahnutí našich klimatických cieľov,“ vysvetlil Hajšel s tým, že pri prijímaní všetkých dôležitých legislatívnych aktov, vrátane Zelenej dohody, sa im podarilo dosť do nich úlohu plynu pri dekarbonizácii v aspoň nejakej podobe a obrániť suverénne právo každého štátu na vlastný energetický mix s tým, že by mal zohľadňovať klimatické ciele EÚ.
Pokiaľ ide o európske hľadisko, investícia z európskych peňazí je prijateľná iba do takej plynárenskej infraštruktúry ktorá bude pripravená na to, aby poslúžila pre zelený vodík a biometán, nie do klasickej plynárenskej štruktúry, tvrdí Hajšel. „Ak bude chcieť niekto investovať, tak iba zo zdrojov štátneho rozpočtu, cez klasickú štátnu pomoc,“ zdôraznil. Je to podľa neho jasné zo všetkých prijímaných legislatívnych aktov za posledný rok, napríklad schvaľovanie tzv. 4. zoznamu projektov spoločného záujmu. „Bol posledný, kde sa podarilo zachovať úlohu pre plynárenskú infraštruktúru, ale o 40 % menšiu ako v 3. zozname, pričom dôraz sa kladie na financovanie smart grids a OZE,“ uviedol Hajšel.
Táto tendencia je podľa neho jasná aj pri prijímaní klimatického zákona, ktorý bude v pléne EP budúci týždeň. Očakáva prijatie minimálne 55 % cieľa zníženia emisií skleníkových plynov v roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 tak, ako ho navrhla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, pričom nevylučuje ani 60-percentné zvýšenie. „Bude narastať tlak na ďalšie vytesňovanie plynu s tým, či sa oplatí a na čo sa má ešte stále do fosílnych palív a infraštruktúry, ktorá s nimi súvisí, investovať,“ očakáva.
Iná koalícia poslancov naprieč spektrom, podobne ako Hajšel, tvrdí, že pozícia plynu ako premosťovacieho média, hlavne pre štáty ako SR, ČR, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko, je veľmi dôležitá. „Z prechodného hľadiska je to médium, ktoré prispeje k výraznej dekarbonizácii, hlavne pokiaľ ide o kúrenie, aby ľudia neboli motivovaní naďalej kúriť drevom, uhlím, alebo aby prešli radšej na plyn, čakajúc na ľahšiu dosiahnuteľnosť a lepšie ceny OZE,“ ozrejmil Hajšel.
Jediná cesta, ako dostávať úlohu plynu do legislatívy, je podľa neho taxonómia. EK bude zverejňovať delegačné akty týkajúce sa taxonómie a akákoľvek investícia do energetických projektov sa bude posudzovať z hľadiska environmentálnej prijateľnosti. „Každý projekt, ktorý dostane peniaze zo strany EÚ, musí prispieť k napĺňaniu aspoň jedného zo 6 environmentálnych kritérií a nemôže poškodzovať žiadne iné,“ hovorí Hajšel. Taxonómia je podľa neho šanca a smerovanie, akým by sa malo plynárenstvo orientovať. “Čiže je to podpora budovania a vytvárania infraštruktúry zameranej na biometán a vodík, kde môže infraštruktúra poslúžiť do budúcnosti,“ zdôraznil.
Nikto nemôže žiadnej krajine zakazovať, aby si menila energetický mix, ale mala by brať do úvahy klimatické ciele EÚ a postupne utlmovať akúkoľvek podporu fosílnych palív vrátane plynu. Takisto nemôže zakázať, aby zo svojich zdrojov, zo štátneho rozpočtu, takúto infraštruktúru podporovala, tvrdí Hajšel. “V ďalšom období okrem kohézie – určite nie cez fond obnovy a JTF – nebude priechodná cesta, ako získavať investície do klasickej plynárenskej infraštruktúry,“ uzavrel poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel.