Brusel 6. októbra 2021 – Krajiny Európskej únie majú zásobníky plynu naplnené na viac ako 73 %, čo predstavuje dostatočný objem na prekonanie zimnej sezóny. Podľa agentúry Reuters to povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová s tým, že nárast cien plynu ukazuje potrebu prechodu na OZE a analýzy myšlienky spoločného nákupu plynu v EÚ, ako aj vytvorenia strategických zásob. Slovenský europoslanec Robert Hajšel v diskusii zdôraznil potrebu boja s energetickou chudobou občanov EÚ, udržania konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, budovania plynových rezerv aj ekologizácie plynárenstva pomocou biometánu a vodíka.
„Podzemné zásobníky v celej Európe sú naplnené nad 73 %. Táto úroveň je nižšia ako desaťročný priemer, ale je primeraná na pokrytie potrieb zimnej sezóny,“ povedala Simsonová v Európskom parlamente.
Načrtla aj ďalšie kroky. „Do konca roka navrhnem reformu trhu s plynom a v tejto súvislosti preskúmam otázky súvisiace so skladovaním a bezpečnosťou dodávok,“ konkretizovala.
Zatiaľ čo dlhodobou reakciou na rast cien plynu je zvýšenie výroby energie z OZE, v krátkodobom horizonte by vlády EÚ mohli napríklad poskytovať cielenú podporu spotrebiteľom, priame platby tým, ktorí sú najviac ohrození energetickou chudobou či znížiť príslušné dane z energií.
R. Hajšel: EÚ musí bojovať proti energetickej chudobe, zachovať konkurencieschopnosť priemyslu a budovať plynové zásoby
Slovenský europoslanec Robert Hajšel (frakcia S&D) vo svojom vystúpení zdôraznil, že EÚ musí urobiť maximum, aby sa vyhla prehlbovaniu energetickej chudoby, ktorá môže čoskoro postihnúť až 80 miliónov ľudí. Tí podľa neho očakávajú, že Únia poskytne konkrétne opatrenia a nebude viniť iných za vlastné zlyhanie.
„Môžeme za veľa vecí viniť ruského prezidenta Vladimira Putina, ale nie je to chyba Ruska, že čelíme tomuto zvýšeniu cien energií,“ povedal Hajšel s tým, že dlhodobé zmluvy na dodávky z Ruska sú rešpektované. „Po tom, čo sa stalo okolo Nord Streamu 2, môžeme len dúfať, že Rusi, ktorí bránia svoje vlastné obchodné záujmy a hrajú svoje politické hry, budú teraz ochotní zvýšiť svoje dodávky len preto, aby nám pomohli napraviť naše chyby,“ uviedol slovenský europoslanec.
Za najdôležitejšiu považuje ochranu ľudí pred energetickou chudobou a udržanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. „Všetky členské štáty získali značný príjem zo systému ETS do svojich rozpočtov. Umožnite im teda poslať časť týchto finančných zdrojov späť spotrebiteľom. To by mohlo pomôcť miliónom ľudí zaplatiť finančné účty, a to nielen za energie, ale aj za všetky ostatné tovary,“ navrhol Hajšel.
Európa by podľa neho tiež mala rýchlo znížiť svoju závislosť od dovozu fosílnych palív, bez ohľadu na to, z ktorého zdroja. „Preto musíme využívať viac OZE vrátane ekologizácie plynárenstva prostredníctvom vodíka a biometánu, ktoré by mali slúžiť aj ako záloha pre nestabilné veterné a solárne elektrárne,“ povedal s tým, že považuje za nemožné naďalej sa spoliehať na produkciu uhoľných elektrární, najšpinavšieho energetického zdroja elektriny.
EÚ musí podľa Hajšela posilniť svoju energetickú bezpečnosť. Každý členský štát musí vytvoriť strategické zásoby plynu a vyžadovať to aj od všetkých dodávateľov plynu na trhu, dodal.
„Na záver by som chcel povedať, že tento šok z cien plynu a elektriny je len ďalšou krízou a EÚ musí konať spoločne, aby ju vyriešila,“ uzavrel poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel.