Bratislava 30.septembra 2019- Zemný plyn bude ešte desaťročia zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri prechode na menej karbonizovanú ekonomiku. Počas Jesennej konferencie SPNZ to povedal europoslanec frakcie Socialistov a demokratov Robert Hajšel. „Plyn zohrá veľkú úlohu aj pri znižovaní úrovne skleníkových plynov v celej EÚ vrátane Slovenska. Zohrá veľkú úlohu aj z krátkodobého hľadiska, pretože nahradzovanie kúrenia uhlím kúrením plynom, môže mať hneď veľký efekt na znižovanie emisií skleníkových plynov. Hoci bude tendencia nahrádzať plyn obnoviteľnými zdrojmi, plyn zostane podobne ako jadro, súčasťou uznaného energetického mixu,“ zdôraznil Hajšel.
Názory o budúcnosti energetiky v Európskom parlamente sú podľa neho rôzne. „Na jednej strane sú radikálnejšie sily, ktoré požadujú veľký a intenzívny prechod na obnoviteľné zdroje za každých okolností, ďalej sú takí, medzi ktorých sa počítam aj ja, ktorí si želajú, aby nárast podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe energie narastal postupne. No sú aj takí, ktorí sa snažia tento proces pribrzdiť a tvrdia, že všetky negatívne projekcie o klimatických zmenách sú v podstate výmyslom, ktorý slúži na to, aby tí, ktorí nabiehajú na tieto nové technológie, ich vedeli v praxi lepšie využiť a speňažiť,“ vysvetlil Hajšel, s tým, že v rámci Európskeho parlamentu je konsenzus a Európa by mala byť v tomto smere príkladom, najmä v súvislosti so záväzkami z Parížskej dohody a klimatického samitu v USA. „Aj keď je pravda, že Európa sa podieľa len desiatimi percentami na produkcii skleníkových plynov vo svete, mali by sme byť v podstate prvým kontinentom, ktorý sa dopracuje k neutrálnej klimatickej ekonomike,“ dodal Hajšel.
Slovenský europoslanec by si vedel predstaviť podporu zavedenia uhlíkovej dane alebo cla. „Je to téma, o ktorej sa diskutuje vo veľkom. Za istých okolností by som to vedel podporiť. Treba zaťažiť exportérov, ktorí dovážajú do EÚ energiu, ktorá nebola vyrobená spôsobom, o ktorý sa snažíme. Útočí to na našu konkurencieschopnosť a tým by sme aj podporili celosvetový nárast emisií skleníkových plynov. Cezhraničná uhlíková daň by mohla zvrátiť túto tendenciu,“ uzavrel Hajšel.