Bratislava 20. apríla 2020 – Ekonomická kríza spôsobená koronavírusom by mohla oddialiť alebo zastaviť niektoré plynárenské projekty. Nízke ceny plynu sa dajú očakávať ešte minimálne dva ďalšie kvartály. Pre portál energoklub.sk to uviedol český analytik Michal Kocůrek z EGÚ Brno, podľa ktorého by sa sektor plynárenstva mohol stať kompromisom na križovatke medzi tradičnou a decentralizovanou energetikou.

„Súčasná situácia ovplyvňuje plynárenstvo výrazným spôsobom. Opatrenia proti šíreniu koronavírusu spôsobujú pokles priemyselnej výroby, a teda dopytu po plyne,“ poznamenal analytik. Poukázal na aktuálne historické minimá cien plynu s tým, že proti ich rastu nepôsobí len koronavírus, ale aj prepad cien ropy, mierna zima a nadpriemerne plné zásobníky. „Toto všetko na konci vykurovacej sezóny zaručuje nízke ceny zemného plynu minimálne po dobu ďalších dvoch kvartálov,“ myslí si Kocůrek.

Cenám plynu by podľa Kocůrka pomohla reguláciu ťažby ropy, ktorú žiadajú americkí ťažiari s cieľom dostať cenu aspoň na 30 dolárov za barel. „Zemný plyn sa tu často ťaží ako vedľajší produkt ťažby bridlicovej ropy, takže isté obmedzenie jej produkcie by mohlo dostať ceny opäť nad hranicu 2 USD/mmBtu (teraz okolo 1,7 USD).

Analytik pre energoklub.sk upozornil aj na ústup investorov od LNG projektov druhej vlny v USA (napr. Sempra Energy Costa Azul a Port Arthur či Venture Global Plaquemines), pre ktoré sa bude ťažko hľadať financovanie v situácii, keď čínski, ale už aj európski odberatelia (Španielsko, Taliansko) odmietajú odoberať zazmluvnené dodávky na základe klauzuly vyššej moci.

Ekonomická recesia sa podľa Kocůrka môže dotknúť aj rozvoja tzv. zelených alebo obnoviteľných plynov. Technológie na výrobu vodíka z OZE, syntetického metánu či biometánu sú v ranej fáze vývoja a potrebujú značnú investičnú podporu z verejného sektora, aby mohli byť koncom prvej polovice tohto storočia komerčne zapojené a postupne nahrádzali fosílny zemný plyn. „Podobne ako americké LNG projekty, aj európske power-to-gas projekty môže čakať o dosť komplikovanejšia cesta k verejnému financovaniu,“ skonštatoval analytik.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Európskej investičnej banky o zastavení financovania projektov v oblasti fosílnych palív od roku 2022, Kocůrek si nevie predstaviť, že by banka verejne korigovala svoj postoj k fosílnym palivám čisto z ekonomických dôvodov. Nepovažuje ju však za jedinú finančnú inštitúciu, umožňujúcu realizáciu plynárenských projektov. „Domnievam sa, že pri postupnom odstavovaní uhoľných zdrojov v európskej elektroenergetike a intenzívnom rozvoji obnoviteľných zdrojov vzrastie dopyt aj po rýchle štartujúcich a flexibilných plynových zdrojoch. Nehovoriac o teplárenstve, kde môže plynová kogenerácia nájsť skvelé uplatnenie,“ uviedol.

Plnenie Európskej zelenej dohody sa podľa analytika môže spomaliť, o čom svedčia nedávne postoje Česka či Poľska. Pravdepodobne to vyvolá ďalší rozkol medzi krajinami najmä stredoeurópskeho regiónu, presadzujúcimi skôr tradičnú centralizovanú energetiku, a tými, v ktorých verejnosť viac podporuje obnoviteľné zdroje.

„Teoreticky by plynárenstvo z tejto situácie mohlo vyjsť posilnené, pretože dokáže nájsť uplatnenie v oboch smeroch energetiky a stať sa istým kompromisom, prechodom na križovatke medzi tradičnou a decentralizovanou energetikou,“ uzavrel Kocůrek pre energoklub.sk .