Brusel 18. marca 2021 – Viac ako 90 energetických spoločností, výrobcov zariadení a prevádzkovateľov plynárenských sietí vyzvalo Európsku komisiu, aby zvážila primiešavanie vodíka k zemnému plynu v tých častiach Európy, ktoré si zatiaľ nemôžu dovoliť špecializovanú vodíkovú sieť. Informoval o tom portál euractiv.com.
Vo svojom spoločnom liste výkonní riaditelia z odvetvia zdôrazňujú význam primiešavania vodíka ako prechodného riešenia pre južné a východné regióny EÚ, ktoré nemajú rozsiahlu plynovú infraštruktúru, ktorá by mohla slúžiť na prepravu čistého vodíka.
Krajiny v severozápadnej Európe – Belgicko, Holandsko a industrializované jadro Francúzska a Nemecka – plánujú prejsť priamo k špecializovanej vodíkovej sieti využívajúc existujúcu plynárenskú infraštruktúru.
Signatári tvrdia, že plynárenská sieť v mnohých regiónoch na juhu a východe EÚ nie je taká hustá, primiešavanie preto môže ponúknuť prechodný krok k rozšíreniu výroby vodíka na model decentralizovanej výroby.
„Miešanie vodíka môže byť obzvlášť nákladovo efektívnou prechodnou možnosťou v týchto európskych regiónoch bez paralelných alebo duplikovaných sietí alebo bez (potenciálne) dostupnej kapacity plynovej infraštruktúry, ktorú je možné v krátkodobom horizonte upraviť na vodík,“ uvádza sa v liste.
Medzi jeho signatárov patria energetické spoločnosti ako Enagas, EnBW a Naturgy, ako aj výrobcovia turbín ako General Electric a Baker Hughes, producenti vykurovacích zariadení Bosch, Viessman a Vaillant, výrobcovia vodíkových palivových článkov (Hexis, Sunfire) aj elektrolyzérov (ITM Power či Lhyfe).
Dokument podporili aj prevádzkovatelia plynárenských sietí z 15 členských štátov EÚ. Vo Francúzsku sa pripojil iba operátor distribučnej siete, čo odráža zameranie koalície na distribuovanú výrobu vodíka v malom rozsahu.
„V celej Európe vzniklo veľa solárnych a veterných fariem, ktoré sa nie vždy nachádzajú blízko stredísk spotreby,“ uviedol zdroj z odvetvia pre euractiv.com na margo zámerov signatárov. Niektorí z nich hľadajú diverzifikáciu svojich výnosov a vodík by mohol ponúknuť riešenie, vysvetlil.
„Aj keď sa predpokladá, že primiešavanie bude prechodným riešením, má niekoľko výhod,“ tvrdí list, v ktorom sa píše, že vtláčanie vodíka do plynovodných prepravných a distribučných potrubí poskytuje spotrebiteľom v súčasnosti pripojeným k plynovej sieti obnoviteľnú a nízkouhlíkovú energiu.
„Použitím zmesí plyn-vodík v krátkodobom a strednodobom horizonte sa dosiahne väčšie zníženie skleníkových plynov pri nižších systémových nákladoch ako pri použití iba novej špecializovanej infraštruktúry na dodávanie vodíka,“ uvádza ďalej dokument.
„Umožňuje budovanie kapacity na výrobu vodíka a rozvoj úspor z veľkovýroby, čo podporí pozitívne komerčné dôvody pre prechod na vodíkový systém.“
List podľa euractiv.com nadväzuje na vodíkovú stratégiu Európskej komisie predstavenú v júli minulého roku, ktorej cieľom je zvýšiť výrobu zeleného vodíka na základe 100 % obnoviteľnej elektriny.
Ako súčasť týchto plánov sa Komisia snaží vyvinúť „špecializovanú vodíkovú infraštruktúru“, ktorá sa bude do veľkej miery spoliehať na opätovné využitie existujúcich plynárenských sietí s cieľom znížiť náklady na prechod, uviedol šéf EÚ v oblasti klímy Frans Timmermans.
Plynárenské spoločnosti v Európe v súčasnosti skúmajú využitie existujúcej plynárenskej siete na obsluhu priemyselných „klastrov“ potenciálnych používateľov vodíka v chemickom priemysle, cementárstve a oceliarstve, ktoré sa nachádzajú na európskom priemyselnom severe.
V júli predstavila skupina plynárenských infraštruktúrnych spoločností z deviatich členských štátov EÚ plány na vytvorenie vyhradenej siete vodíkových potrubí v dĺžke takmer 23.000 km do roku 2040. Navrhovaná sieť by mala spočiatku prechádzať cez Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Belgicko, s plánovaným ďalším rozšírením do Talianska, Španielska, Česka, Dánska, Švédska a Švajčiarska.
Zameranie na „chrbticu“ čistého vodíka však ignoruje potreby vzdialenejších regiónov, ktoré by profitovali zo primiešavania vodíka do plynových sietí, tvrdí priemyselná koalícia.
Environmentalisti sú voči primiešavaniu vodíka skeptickí, pretože podľa nich „necháva otvorené dvere pre ďalšie využívanie fosílneho plynu.
Experti sú vo svojom úsudku opatrnejší. „Primiešavanie vodíka je chúlostivý problém,“ pripúšťa Gniewomir Flis, výskumný pracovník think-tanku Agora Energiewende. „Na jednej strane vidím jeho prínos v primiešavaní čistého vodíka v regiónoch bez paralelných alebo duplikovaných plynárenských sietí alebo tam, kde neexistujú plány na zmenu ich využitia v krátkodobom až strednodobom horizonte,“ poznamenal.
„Aj keby bol maximálny objem zmesi 20 %, čo sa rovná zhruba 7-percentnému zníženiu CO2, stále ide o zníženie,“ uviedol Flis. Okrem toho môže byť zmiešanie prospešné aj pre rozšírenie vodíkových technológií, ako aj pre prevádzkovateľov obnoviteľných zdrojov, ktorí môžu do svojich príjmov pridať výrobu vodíka.
Existujú však aj obavy, uviedol Flis. Prvá spočíva v cezhraničnej kompatibilite plynných zmesí, ktorú by podľa neho bolo možné vyriešiť zavedením celoeurópskeho štandardu.
Druhá otázka sa týka priemyselnej kompatibility. „Priemyselné procesy sú kvalitne vyladené a zmeny v zmesi môžu mať za následok poškodenie alebo nevyhovujúce výnosy. To by mohlo vyriešiť čistenie v mieste odberu, ktoré však predstavuje ďalšie náklady,“ dodal Flis pre euractiv.com.