Brusel 25. mája 2020 – Zdôraznenie významu zemného plynu pri dosiahnutí cieľa klimatickej neutrality, dôležitosti implementácie energetických riešení zohľadňujúcich národné a regionálne rozdiely s dôrazom na kombinované riešenia elektrina – plyn obsahuje stanovisko ôsmich členských krajín EÚ z Balkánu a východnej Európy. Okrem Slovenska sú signatármi dokumentu „Úloha zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“ aj Bulharsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Informoval o tom portál euractiv.com.
Európska zelená dohoda podľa dokumentu zdôrazňuje potrebu výraznej mobilizácie investícií, ktoré umožnia EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. „Politiky EÚ by mali zabezpečiť synergie a pružnosť systému, pričom by nemali stáť v ceste konkurencieschopnosti a stabilite systému dodávok energií a ich cenovej dostupnosti pre priemysel a domácnosti,“ konštatuje dokument. Počas prechodu z tuhých fosílnych palív je podľa neho potrebné zaistenie bezpečnosti dodávok energií, ako aj riešenie sociálnych a ekonomických aspektov tohto procesu s osobitným dôrazom na prekonanie dôsledkov súčasnej situácie spôsobenej ochorením COVID 19.
Keďže sa členské štáty a ich regióny výrazne líšia, energetická a klimatická politika EÚ by podľa signatárov mala uznať existenciu národných a regionálnych rozdielov a mala by umožniť implementáciu riešení šitých na mieru, ktoré by viedli k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej Európskej únie do roku 2050. „Prechod založený výlučne na obnoviteľných zdrojoch energie nezohľadňuje potrebu diverzifikovaného energetického mixu v EÚ,“ zdôrazňuje stanovisko.
Okrem toho, takýto prechod nemôže byť zrealizovaný zo dňa na deň a bude nákladnejší ako kombinované riešenie elektrina – plyn. Signatári upozorňujú, že pre účely dlhodobej dekarbonizácie chýbajú technológie s nulovými emisiami, vyvinuté v potrebnej miere, so sociálne a ekonomicky prijateľnými nákladmi, na výrobu dostatočného množstvo tepla pre domácnosti a priemysel. Dokument v tejto súvislosti pripomína, že aj scenáre s nulovými emisiami na rok 2050, predstavené v dokumente EK „Čistá planéta pre všetkých“ z roku 2018, uznávajú, že plynné palivá budú aj naďalej predstavovať významný podiel energie spotrebovanej v EÚ.
Pri nahradení pevných fosílnych palív môžu zemný plyn a iné plynné palivá, ako sú biometán a uhľovodíkové plyny, výrazne znížiť emisie pomocou dobre známych a overených technológií a pri nákladoch, ktoré neohrozia konkurencieschopnosť EÚ. „Zemný plyn môže obmedziť emisie skleníkových plynov (o 60 % v porovnaní s uhlím), ale aj prachu a iných znečisťujúcich látok, ako sú NOx a SOx (až o 99% menej ako uhlie),“ konštatuje dokument.
Biometán má podľa neho neutrálny vplyv na emisie skleníkových plynov, poskytuje najrýchlejšiu a cenovo najdostupnejšiu prechodnú cestu k hospodárstvu s nižšou spotrebou uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia (znižujúc predčasné úmrtia v dôsledku znečistenia ovzdušia) a umožňuje postupný a účinný príspevok ku klimatickej neutralite EÚ do roku 2050. Zníženie emisií v dôsledku zvýšeného používania plynných palív a prechodu z uhlia/ropy na plyn (posilneného kombinovanou výrobou plyn/vietor) má tiež pozitívny cezhraničný vplyv na zlepšenie kvality ovzdušia v susedných krajinách.
Zrýchlený rozvoj obnoviteľnej energie si vyžaduje rozsiahle investície nielen do rozvodných sietí, ale aj do plynovej infraštruktúry vrátane skladovania (zemný plyn, obnoviteľné a dekarbonizované plyny), aby sa zabezpečilo, že tieto dodatočné zdroje výroby elektrickej energie sa dostanú k zákazníkov nákladovo optimálnym spôsobom. „V tejto súvislosti sa ukazuje, že zemný plyn je významným záložným a vyrovnávacím zdrojom pre rozvoj obnoviteľných energií a elektrizačnú sústavu. Umožňuje ďalšiu výrobu energie z vetra a slnka, nahrádza existujúcu neefektívnu výrobu a môže nahradiť uhlie a ropu v palivovej štruktúre jednotlivých členských štátov,“ uvádza sa v stanovisku.
S postupným zvyšovaním podielu nestálych obnoviteľných zdrojov energie (veterná a solárna) v energetickom mixe EÚ, bude vysoká flexibilita plynárenskej infraštruktúry nevyhnutná pre efektívnu prevádzku energetických systémov niektorých európskych krajín a regiónov, tvrdí dokument. Vďaka power-to-gas a ďalším inovačným technológiám, vrátane zlepšeného prepojenia medzi plynovými a elektrickými systémami, podporí európska plynárenská infraštruktúra so svojou veľkou skladovacou kapacitou ďalšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Tento sľubný potenciál pre integráciu a spojenie odvetví elektrickej energie a plynu by sa však podľa signatárov dokumentu mohol plne realizovať len vtedy, ak bude existovať jasný a stabilný regulačný rámec, ktorý bude podporovať modernizáciu a zmenu využitia existujúcej infraštruktúry.
Väčšina projektov v oblasti plynárenskej infraštruktúry je pripravená stať sa kľúčovou infraštruktúrou v klimaticky neutrálnej EÚ tým, že bude schopná prepravovať nielen zemný plyn, ale aj biometán, vodík, syntetický plyn alebo oxid uhličitý (CO2). V nadchádzajúcich rokoch obnoviteľné a dekarbonizované plyny postupne nahradia zemný plyn a vytvoria nové príležitosti pre priemysel a energetiku. „Plynárenská infraštruktúra by sa preto mala považovať za jeden z nástrojov trvalo udržateľného a rýchleho prechodu k čistejšej výrobe tepla a elektrickej energie, doprave a priemyselnej výrobe a rezidenčnému vykurovaniu a chladeniu,“ pripomína stanovisko. Preto regulačné zmeny zamerané na posilnenie prepojenia odvetví a integráciu by mali pomôcť využívať synergie a umožniť optimálne využitie dostupných potenciálov všetkých technológií , čím by zmiernili hrozbu uviaznutia aktív z plynárenskej infraštruktúry v budúcnosti.
Signatári dokumentu sú presvedčení, že plynné palivá sa budú používať aj ako východisková surovina v priemyselnom sektore, vzhľadom na to, že v dohľadnej budúcnosti neexistuje iná použiteľná alternatíva. Absenciu regulačného rámca považujú za zásadnú prekážku prílevu investícií, keďže investori potrebujú stabilný regulačný rámec na testovanie nových technológií v investičnom horizonte viac ako 10 rokov.
Dokument zdôrazňuje potrebu uznania princípu technologickej neutrality a existencie flexibilných politík, ktoré umožnia riešenia špecifické pre jednotlivé krajiny. Výrazné zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku prechodu z vysokouhlíkových na plynné palivá a užšia integrácia energetických a plynárenských odvetví budú prispievať k nákladovo efektívnemu znižovaniu emisií a budú mať regionálne a cezhraničné výhody pre všetkých členov EÚ.
Aby však bola plynárenská infraštruktúra schopná primerane a bezpečne slúžiť potrebám nízkouhlíkového hospodárstva, musí byť riadne udržiavaná (vrátane úprav umožňujúcich prepravovať plyny s nízkym obsahom uhlíka v potrubných systémoch) a ďalej rozvíjaná. „Príslušné investície nemôžu byť predmetom diskriminačného zaobchádzania z hľadiska financovania EÚ, ani z hľadiska taxonómie,“ zdôrazňuje dokument s tým, že spoločnosti, ktoré prevádzkujú plynárenskú infraštruktúru, by mali mať rovnaký prístup k financovaniu ako spoločnosti z elektrárenskej infraštruktúry.
Ukončenie podpory ďalšieho rozvoja plynárenskej infraštruktúry, ktorá prispieva k energetickému prechodu podľa signatárov znamená, že pre mnohé členské štáty bude veľmi ťažké mobilizovať dostatok investícií na pokrytie masívnych potrieb kľúčových projektov energetickej infraštruktúry. V dôsledku možného prerušenia podpory ďalšieho rozvoja plynárenskej infraštruktúry bude boj proti zmene klímy dlhší a oveľa drahší.
Okrem toho môžu byť ohrozené aj už uskutočnené rozsiahle investície do súčasnej plynárenskej infraštruktúry. S cieľom vyvolať investície, ktoré sa nemusí dodať trh, a udržať ceny energií aj investičné náklady pre občanov pod kontrolou, je rozhodujúce zachovať podporu a finančnú pomoc EÚ na rozvoj plynárenskej infraštruktúry prostredníctvom rámca, štrukturálnych fondov a investičných pôžičiek. V tejto súvislosti osem krajín vyjadruje podporu strategickému cieľu EÚ v oblasti diverzifikácie zdrojov energie a nabáda k využívaniu domácich zdrojov zemného plynu a iných plynných palív. Domáca ťažba znižuje závislosť od dovozu a prinášajú EÚ pozitívne sociálno-ekonomické výhody.
Pandémia COVID 19 bude mať výrazný vplyv na hospodárstvo a investičné výdavky Európskej únie aj zvyšku sveta. Preto by sa emisie mali znižovať s maximálnou nákladovou efektívnosťou a pragmatizmom, maximalizujúc všetky synergické účinky založené na dôkazoch a dostupných riešeniach, uzatvára stanovisko 8 krajín.