Bratislava 2. marca 2021 – Nariadenie Európskej únie (EÚ) o taxonómii pre projekty oprávnené na udržateľné investície dala plynárenskému priemyslu veľa dôvodov na premýšľanie. Ak sa kritériá uvedené v „zelenom zozname“ projektov zásadne nezmenia, budú nedosiahnuteľné nielen pre plynové elektrárne, ale aj niektoré vodíkové projekty, tvrdí magazín Natural Gas World (NGW).
Taxonómia – prijatá členskými štátmi EÚ minulé leto – stanovuje klasifikačný systém, ktorý označuje niektoré projekty za environmentálne udržateľné s cieľom pomôcť súkromným investorom, ktorí dbajú na svoju uhlíkovú stopu, prijímať informované rozhodnutia. Projekty musia „podstatne“ prispievať najmenej k jednému zo šiestich cieľov, aby mohli byť klasifikované ako udržateľné, vrátane zmierňovania klimatickej zmeny a prevencie a kontroly znečisťovania.
Niektoré z detailov sa však stále pripravujú, pripomína NGW. Európska komisia (EK) dostala za úlohu vypracovať takzvané delegované akty, teda súbor osobitných pravidiel, ktoré majú doplniť toto nariadenie. Cieľom je prijatie technických skríningových kritérií, na základe ktorých je možno určiť, či možno projekt považovať za udržateľný.
Projekty zamerané na plyn – a dokonca aj modrý vodík – môžu mať problémy pri splnení emisných limitov skleníkových plynov stanovených v nariadení o taxonómii.
Limity nezohľadňujú úlohu plynu pri energetickom prechode
Zatiaľ to nevyzerá dobre najmä pre zemný plyn. EK navrhla pre plynové elektrárne hraničnú hodnotu emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu na 100 g CO2e/kWh. Paroplynové elektrárne (CCGT) a elektrárne na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (CHP) majú ďaleko od splnenia tejto požiadavky. Stanovenie takéhoto limitu v skutočnosti znamená, že prechod z uhlia na plyn sa podľa súčasného návrhu nepovažuje za udržateľnú činnosť.
Medzinárodná asociácia výrobcov ropy a zemného plynu (IOGP) vo svojej decembrovej reakcii v rámci pripomienkového konania uviedla, že jednotná hranica 100 g CO2e/kWh „nie je vhodná“ pre prechodné činnosti a že strop by mal byť založený na najlepšom výkone dostupných technológií.
„Zemný plyn by mal mať stanovenú prahovú hodnotu, ktorá presahuje súčasných 100 g CO2e/kWh, tak, aby odrážala jeho úlohu pri uľahčovaní cenovo dostupného a spravodlivého energetického prechodu, ktorá spočíva v umožnení odklonu od uhlia pri výrobe elektriny a vykurovaní, v poskytovaní nastaviteľnej energie na dopĺňanie obnoviteľných zdrojov energie a v ponuke alternatívneho dopravného paliva,“ zdôraznila IOGP.
IOGP podporuje názor, že plyn bude postupne dekarbonizovaný, a tvrdí, že nariadenie by to malo zohľadňovať. „Zemný plyn sa časom dekarbonizuje pridávaním obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, ako je vodík zo zemného plynu so zachytávaním a ukladaním uhlíka (CCS), alebo biometán. Týmto spôsobom sa zabráni všetkým možným efektom zablokovania sa v plyne,“ dodala asociácia.
Prahové hodnoty bránia odchodu od uhlia
Limit 100 g sa nepáči ani Eurogasu, priemyselnej skupine zastupujúcej plynárenský priemysel. „Prahová hodnota 100 g CO2/kWh neumožňuje spoločnostiam, a v širšom meradle ani krajinám, odísť od uhlia, keď existujúce najlepšie riešenia umožňujú 350 g pre CCGT a 250 g pre CHP na zemný plyn. Toto je otázka strategického energetického plánovania členských štátov,“ povedal pre NGW hlavný politický poradca spoločnosti Eurogas Nicolas Jensen.
Rovnako ako IOGP je Eurogas znepokojený aj tým, že návrh pravidiel nezohľadňuje postupné znižovanie uhlíkovej stopy plynu po zavedení nových technológií. „Návrh textu EK neberie do úvahy možnosť zmiešavania zemného plynu s biometánom alebo vodíkom v systéme, čo bude do roku 2030 čoraz viac využívané riešenie,“ zdôraznil Jensen. To podľa neho vytvára skreslený obraz, ktorý ignoruje tranzitívne aspekty a vysiela nesprávny signál – prinajmenšom pre členské štáty, ktoré nemajú veľký podiel vody alebo jadra na výrobe elektrickej energie a budú v budúcnosti potrebovať zvýšenie flexibility.
Podľa súčasného návrhu nebude prechod z uhlia na zemný plyn klasifikovaný ako udržateľná činnosť, ani keď k nemu dôjde v regiónoch východnej Európy závislých od uhlia, napríklad v Poľsku. PGE – najväčší poľský podnik, ktorý sa zaviazal prejsť z uhlia na plyn a obnoviteľné zdroje energie – označil hranicu 100 g za nerealizovateľnú a zdôraznil, že prechod z uhlia na plyn „pomáha ušetriť viac ako 70 % emisií CO2“. Spoločnosť okrem iných rozvíja 1,4-GW projekt CCGT v Dolnej Odre neďaleko terminálu LNG Swinoujscie, ktorý o niekoľko rokov nahradí uhoľnú elektráreň s výkonom 1,34 GW.
„Kogenerácia plynu je dôležitým technologickým riešením, ktoré bude musieť hrať významnú úlohu pri znižovaní emisií tam, kde nie sú k dispozícii alternatívne zdroje zelenej energie, najmä v regiónoch prechádzajúcich od uhlia a husto obývaných mestských oblastiach,“ uviedla PGE vo svojej reakcii v rámci verejného pripomienkovania nariadenia..
Problémy môžu mať aj vodíkové projekty
Nie je to prvýkrát, čo EK stanovila prahové hodnoty emisií CO2 pre elektrárne. Revidované nariadenie EÚ o elektrine, ktoré vstúpilo do platnosti v januári 2020, stanovuje strop 550 g CO2/kWh pre účasť na vnútroštátnych kapacitných trhoch pre dotácie elektrární. To prakticky vylučuje uhoľné elektrárne a niektoré staršie plynové elektrárne z draženia na kapacitných aukciách, hoci aj na obdobie postupného ukončovania.
V návrhu pravidiel podľa nariadenia o taxonómii sa tiež stanovuje emisná prahová hodnota 2,256 mt CO2e/mt pre vodíkové projekty na základe emisií skleníkových plynov počas životného cyklu. Mnohé projekty zamerané na modrý vodík s CCS môže mať problém s dosiahnutím tohto limitu.
„Pokiaľ ide o vodík, domnievame sa, že prahová hodnota 2,256 m CO2/m H je príliš nízka. Prahová hodnota 4,37 m CO2/mt H2 by umožnila väčšiu flexibilitu. Pokiaľ ide o CCS, myslíme si, že je problém, že projekty sa už nepovažujú za udržateľné, ak sú spojené s lokalitou CCU, čo vylučuje priamo pripojených priemyselných používateľov z toho, aby boli v projekte CCUS považovaní za udržateľných, tvrdí Jensen.
Podľa NGW je však stále o čo hrať. Očakáva sa, že EK prijme prvý súbor delegovaných aktov – vrátane limitu pre elektrárne a vodík – v apríli. Návrh pravidiel však bude podrobený oponentúre zo strany Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ, ktoré ich môžu vetovať. Očakáva sa napríklad odpor Francúzska vzhľadom na vylúčenie jadrovej energie. Prijatie návrhu pravidiel sa už navyše niekoľkokrát oddialilo.
EK uviedla, že pokračuje vo vyhodnocovaní veľkého množstva až 12.000 pripomienok, ktoré počas štvortýždňovej verejnej konzultácie dostala.
„V súčasnosti pracujeme na tom, aby sme do jari 2021 prijali delegovaný akt o zmierňovaní dosahov klimatickej zmeny a adaptácii na ňu. Toto načasovanie umožní EK komisii správne analyzovať a spracovať všetky reakcie prijaté v rámci konzultácie,“ uviedla exekutíva pre NGW. Po dokončení bude akt prijatý EK a potom bude predmetom kontroly Európskym parlamentom a Európskou radou. Účinnosť nadobudne od začiatku budúceho roka, uzavrel NGW.