Düsseldorf 12. januára 2022 – Nahradenie zemného plynu obnoviteľným metánom vyrobeným aj s pomocou špeciálnych mikroorganizmov je zámerom mníchovskej start-upovej spoločnosti Electrochaea, ktorá sa venuje vývoju technológie Power-to-Gas a chystá sa postaviť veľký komerčný závod. Téme sa venoval denník Handelsblatt.

Na tento účel vyzbierala sumu 36 miliónov eur. Veľká časť peňazí pochádza z fondu Európskej rady pre inováciu, ktorý investuje 14,9 milióna eur. Zvyšným podielom prispievajú existujúci investori, ako napríklad energetická spoločnosť Baker Hughes alebo fond rizikového kapitálu btov.

Electrochaea vyvinula technológiu, ktorá skvelo zapadá do existujúcej infraštruktúry, hovorí Christian Reitberger, partner investora btov a člen predstavenstva Electrochaey. „Teraz ide o rozšírenie technológie a jej komerčné využitie vo veľkých priemyselných závodoch,“ dodal.

Technológia Power-to-Gas má byť ústredným prístupom, poháňajúcim energetický prechod. Pomocou elektriny z vody sa pri nej najskôr elektrolýzou získa vodík. Ten môže po dlhý čas uchovávať energiu, ktorá sa môže premeniť späť na elektrinu, ak je potrebná v období, keď je menej dostupná slnečná a veterná energia.

V ďalšom kroku sa však tento vodík môže premeniť aj na metán a funguje ako normálny zemný plyn. „Ide o rovnakú kvalitu ako v prípade zemného plynu. Na rozdiel od vodíka ho možno vtláčať do plynárenskej siete bez akýchkoľvek špeciálnych opatrení,“ hovorí Doris Hafenbradlová, generálna riaditeľka Electrochaey.

Spoločnosť používa na výrobu metánu špeciálny typ mikroorganizmov – archeóny. Do roku 1977 sa považovali za normálnu integrálnu súčasť baktérií a ako celok nemali osobitné pomenovanie. „Archeóny žijú v extrémnych podmienkach prostredia, akým sú napríklad gejzíry,“ hovorí Hafenbradlová. „Používajú vodík ako zdroj energie a CO2 ako zdroj uhlíka a premieňajú ho na metán,“ ozrejmila.

Archeóny tvoria rozsiahlu a veľmi starú skupinu organizmov, ktorých telo tvorí jediná prokaryotická bunka (taká, ktorá nemá bunkové jadro, preto sú jej ribozómy menšie a jej genetický materiál jednoduchší). Sú známe od nepamäti, na výrobu metánu sa však používajú len niekoľko rokov. Myšlienku a obzvlášť účinný kmeň archeónov, na ktorom je založená technológia spoločnosti Electrochaea, vyvinul americký profesor Laurens Mets v roku 2006 na University of Chicago. V USA nenašiel žiadnych záujemcov. „Plyn tam bol taký lacný, že o jeho obnoviteľnej forme nikto neuvažoval,“ hovorí Hafenbradlová.

V Nemecku to bolo iné. Electrochaea GmbH bola založená v roku 2014 s tromi zamestnancami a svoj počiatočný kapitál získala od siedmich investorov. Odvtedy sa start-up rozrástol na 30 zamestnancov a vybudoval niekoľko pilotných závodov v priemyselnom meradle. Peniaze zbiera už štvrtýkrát. S peniazmi z aktuálneho kola financovania chce postaviť závod s elektrolýznou kapacitou desať megawattov.

Nemecko má však zatiaľ málo z pokroku, ktorý mníchovský start-up dosiahol, upozornil Handelsblatt. Pilotné závody spoločnosti sa nachádzajú v zahraničí – v USA, Švajčiarsku a Dánsku. Aj ďalší nový projekt sa buduje v dánskom Rosleve.

V Nemecku sú veľmi nevhodné podmienky. „Radi by sme vybudovali systémy aj tu,“ hovorí Hafenbradlová. „Ale Nemecko je v súčasnosti stále výzvou – aj keď sa politici teraz snažia vytvoriť vhodné rámcové podmienky,“ dodala s tým, že existujú dva hlavné dôvody: vysoké náklady na elektrinu a regulačný rámec.

Jeannette Uhligová, vedúca tímu pre klimaticky neutrálne zdroje energie v Nemeckej energetickej agentúre, vysvetlila podstatu problému. „Na výrobu vodíka potrebujete veľa elektriny,“ hovorí. „V Nemecku bola elektrina doteraz pomerne veľkým nákladovým faktorom z dôvodu vysokých odvodov, daní a EEG príplatku.“ (výrobu elektriny z OZE Nemecko podporuje financovaním z príplatku, uloženého spotrebiteľom, ktorí nakupujú elektrinu z rozvodnej siete).

Regulačná situácia v Nemecku je zložitá, pretože nie je jasné, či e-plyn ako ten z Electrochaey bude uznaný ako biometán. Až potom by ho mohli kupovať napríklad výrobcovia palív, aby splnili zákonom stanovené kvóty skleníkových plynov EÚ a stali sa tak šetrnejšími k životnému prostrediu.

Rôzne korporácie už avizovali elektrolyzéry, ktoré sú výrazne väčšie ako desať megawattov. Shell, Mitsubishi a Vattenfall plánujú vodíkový projekt so 100 megawattmi v Hamburgu do roku 2025. Podľa odborníka Uhliga však závody v Nemecku, ktoré na výrobu metánu využívajú elektrickú energiu, majú výkony väčšinou len v kilowattoch. To by sa malo zmeniť až vtedy, keď sa zlepšia podmienky na miestnom trhu. Na najnovší projekt Electrochaey postačujúce nie sú, uzavrel Handelsblatt.

Foto: Electrochaea