Oslo 14. júla 2021 – Nórska štátom kontrolovaná energetická spoločnosť Equinor je presvedčená, že vodík vyrobený zo zemného plynu so zachytávaním a skladovaním uhlíka (CCS) bude hrať dlhodobú úlohu a v najbližšom desaťročí bude dominantnou cestou. Pre S&P Global Platts to povedala viceprezidentka spoločnosti pre nízkouhlíkové riešenia Grete Tveitová. Trh so zemným plynom vidí aj v „ďalekej budúcnosti“.
Rozvoj „modrého“ vodíka z fosílnych palív s CCS pripraví pôdu pre produkciu zeleného vodíka z OZE a hoci dodávky v budúcnosti budú pravdepodobne úplne zelené, priestor pre modrý vodík zostane veľký aj pri scenári „čistej nuly“ do roku 2050, myslí si Tveitová. „Ak investujem do zariadení na modrý vodík, ktoré môžu produkovať 30 alebo 40 rokov, som spokojná,“ dodala.
Spoločnosť Equinor stojí na čele niekoľkých európskych projektov zameraných na modrý vodík a paralelne rozvíja aj projekty zamerané na zelený vodík. „Nevidíme ich ako konkurenčné, pretože si skutočne myslíme, že potrebujeme oba čo najskôr a v čo najväčšom množstve,“ povedala viceprezidentka Equinoru.
Spoločnosť je súčasťou konzorcia rozvíjajúceho projekt obnoviteľného vodíka NortH2 v Holandsku, ktorý má poháňať veterná energia z mora (4 GW). Modrý vodík však má byť v nasledujúcom desaťročí dominantnou nízkouhlíkovou cestou. „Väčšina ostatných zelených projektov je v megawattovej škále. To, čo potrebujeme, sú gigawatty, veľa gigawattov. Preto som presvedčená, že modrý vodík je dôležitý,“ vysvetlila Tveitová pre spglobal.com.
Hoci sa spoločnosť snaží stať sa globálnym hráčom v sektore veternej energie, rozsah jej plánov vo vodíkovom priestore môže byť podobne ambiciózny. Do roku 2035 chce byť veľkovýrobcom vodíka v troch až piatich priemyselných klastroch, ktoré by podľa Tveitovej mohli predstavovať 10 % európskej nízkouhlíkovej výroby.
Aktivity vo Veľkej Británii a kontinentálnej Európe
Spoločnosť koncom júna oznámila rozšírenie svojich plánov na produkciu modrého vodíka vo Veľkej Británii a k projektu H2H Saltend (600 MW) pridá kapacitu 1,2 GW v regióne Humber.
Značná časť výroby bude zásobovať vodíkovú elektráreň Keadby, ktorú spoločnosť Equinor buduje so spoločnosťou SSE Thermal. Equinor tvrdí, že spolu s partnermi by mohla naplniť viac ako polovicu britského cieľa v produkcii nízkouhlíkového vodíka, ktorým je 5 GW do roku 2030.
Nórska spoločnosť vyvíja aj projekt modrého vodíka H2morrow v Nemecku so spoločnosťami Open Grid Europe a Thyssenkrupp, pričom dodávky by mali smerovať do najväčších nemeckých oceliarní v Duisburgu.
V Holandsku spolupracuje so spoločnosťami Vattenfall a Gasunie na prestavbe holandskej plynovej elektrárne Magnum na plynný vodík. Nadviazala tiež partnerstvo so spoločnosťou Engie pri vývoji hodnotových reťazcov nízkouhlíkového uhlíka v Belgicku, Holandsku a Francúzsku.
Modrý vodík má v porovnaní so zeleným cenovú výhodu a oba budú konkurencieschopnejšie, keď klesnú náklady a stúpnu ceny uhlíka, stále je však potrebná štátna podpora, zdôraznila Tveitová. „Pri dnešnej situácii potrebujeme finančnú podporu, rovnako ako zákazník kupujúci vodík,“ dodala.
Analytici Platts odhadli náklady na výrobu vodíka zo zemného plynu metódou parnej reformácie na 2,66 eura/kg (8. 7., Holandsko, vrátane uhlíka, CCS a capexu), zatiaľ náklady na obvyklú produkciu vodíka z fosílnych palív na 2,25 eura/kg.
Obnoviteľný vodík vyrobený pomocou alkalickej elektrolýzy si vyžadoval takmer dvojnásobné náklady, a to na úrovni 4,96 eura/kg (vrátane capexu), pri výrobe PEM elektrolýzou 6,18 eura/kg.
Vláda Spojeného kráľovstva odviedla pri podpore odvetvia dobrú prácu, preto sa Equinor rozhodol najďalej pokročiť v projektoch zameraných na modrý vodík práve v Británii.
Equinor nepočíta so skorým odchodom z fosílnych palív
Na otázku, či je rozvoj modrého vodíka rozhodujúci pre zabezpečenie toho, aby zemný plyn zostal životaschopnou komoditou pri energetickej transformácii, Tveitová uviedol, že to nie je hlavnou motiváciou spoločnosti pri investíciách do tohto odvetvia. Equinor nepočíta so skorým odchodom zo sektoru fosílnych palív a Tveitová vidí trh so zemným plynom aj v „ďalekej budúcnosti“.
Posun k modrému vodíku bol pre spoločnosť skôr spôsobom, ako dekarbonizovať vlastné operácie, aby splnila svoj cieľ stať sa do roku 2050 emisne neutrálnou. „Ak potom ešte stále budeme ťažiť ropu a plyn, musíme svoje produkty dekarbonizovať,“ skonštatovala.
Equinor skúma aj úpravu súčasných plynovodov v Nórsku na dodávku vodíka do kontinentálnej Európy a možno aj do Veľkej Británie. „Ak ich môžeme použiť aj na tento účel, potom to, samozrejme, predstavuje veľa úspor,“ dodala Tveitová.
Northern Lights
Tveitová predsedá aj správnej rade v severomorskom CCS projekte Northern Lights, na ktorom sa v konzorciu podieľajú okrem Equinoru aj spoločnosti Shell a TotalEnergies. Podmorské úložisko v pobrežných vodách Nórska bude mať po spustení do prevádzky v roku 2024 počiatočnú kapacitu 1,5 milióna mt/rok, pričom plánuje rozšírenie na 5 miliónov mt/rok.
Obchodný záujem o projekt sa zvýšil po tom, čo konzorcium prijalo konečné investičné rozhodnutie v máji 2020, uviedla Tveitová. Na to, aby bola CCS ekonomicky konkurencieschopná, sú potrebné európske ceny uhlíka vo výške 90 – 110 eur/t.
Dvaja zákazníci si už zazmluvnili kapacitu približne 400.000 mt/rok každý. Cieľom Equinoru je „prepravná a skladovacia kapacita CCS od 15 miliónov do 30 miliónov mt/rok do roku 2035“, čo predstavuje asi 25 % európskeho CCS. „Pozeráme aj na ďalšie úložiská, hlavne v Severnom mori, vo Veľkej Británii aj v Nórsku,“ uzavrela viceprezidentka spoločnosti Equinor pre spglobal.com.