Praha 27. augusta 2021 – Riešením českej energetiky po odchode od uhlia je kombinácia zemného plynu a solárnej energie. V rozhovore pre seznamspravy.cz to povedal analytik Michal Šnobr, ktorý si myslí, že české energetické firmy zaspali a podcenili vývoj na trhu emisných povoleniek. Nereagoval ani český štát, ktorý zanedbal prípravu novej Štátnej energetickej koncepcie, domnieva sa odborník.
Výrobcovia energie sa podľa spoliehali na analýzy, podľa ktorých by povolenka mala stáť okolo desiatich eur, kým v súčasnosti sa pohybuje okolo 58 €. „O to viac je pre nich rast rýchly a nečakaný,“ konštatoval Šnobr, ktorý si myslí, že k prudkému rastu cien povoleniek mohli prispieť aj špekulácie a v poslednom období rast cien komodít.
„Ale je potrebné si uvedomiť, že Nemecku, ktoré určuje trendy aj na našom energetickom trhu, vysoké ceny vlastne vyhovujú. V Nemecku začnú klesať príspevky na OZE a pretože sa chystajú vypnúť jadrové elektrárne, potrebujú dodať nejakú silu, impulzy, aby sa v energetike trhovou metódou prechádzalo na plyn,“ tvrdí analytik.
Zdraženie kvót sa podľa neho odráža na trhu rastom ceny elektriny, ale pomalšie, ako by to zodpovedalo rastu ceny povoleniek. Výrobcovia majú svoju produkciu na nasledujúce obdobie predanú, ale nezabezpečili si včas povolenky za predpredávané objemy, čo pre nich predstavuje ozajstný problém, hovorí Šnobr. Napríklad ČEZ má na rok 2022 má predanej už 75 % svojej produkcie, na rok 2023 asi 45 %. „A na ten budúci rok má predpredaný v priemere za 50 €/MWh, lenže na burzách sa na budúci rok predáva v priemere za 85 €, na rok 2023 za 73 €. Pre porovnanie, ČEZ ešte v roku 2018 predával v priemere za 31 €,“ vyčíslil analytik, podľa ktorého má ČEZ výhodu v tom, že časť svojej produkcie pokrýva bezemisnou jadrovou energiou, na ktorú kvóty nepotrebuje. Ostatné firmy vyrábajúce len z uhlia, to nesú horšie, dodal.
Pre spotrebiteľov je to zatiaľ výhoda „Cena elektriny ide postupne hore, teraz sa rast zrýchlil. Stále tam ale vzniká časová disproporcia, a tak výrobcovia strašia, že nebude dosť energie a že je potrebné pomôcť im uhoľný útlm z verejných rozpočtov zaplatiť,“ myslí si Šnobr.
Cena elektriny musí podľa neho dohnať enormne rýchly nárast ceny povoleniek. „Ale napríklad cena plynu prudko vystúpila v kontraktoch s dodávkou v roku 2022, na rok 2023 už nie je ten rast tak markantný. A na rok 2024 už sú ceny dokonca nižšie ako na budúci a nasledujúci rok,“ skonštatoval.
Výrobcovia teraz nevedia, ako sa trh bude ďalej vyvíjať, kontrakty na vzdialenejšie obdobia sú nelikvidné, uviedol. „Nevie sa, či dôjde k nejakým korekciám, do budúcnosti panuje obrovská neistota. Takže je trh zaplavovaný poplašnými správami, že nebude dosť elektriny. V skutočnosti si ale nikto z výrobcov nikdy nedovolí odpojiť uhoľný zdroj od sústavy, kým zaň nebude adekvátna náhrada,“ zdôraznil.
Absencia plánu a koncepcie
Situáciu v Česku podľa neho ovplyvňuje chaos spôsobený absenciou plánu či koncepcie, ako aj mlčanie ministerstvo priemyslu a uhoľnej komisie k útlmovému plánu pre uhlie. „V Nemecku to chodí tak, že keď firmy ako E.On alebo RWE chcú zatvoriť uhoľný zdroj, žiadajú o jeho odpojenie a potom rozhodujú štátne inštitúcie o tom, či sa elektráreň bude udržiavať ako kapacitné rezerva, alebo či sa môže vypnúť. U nás sa všetka energia na ministerstve vrhla na prípravu jadrového zdroja, toto sa vôbec neriešilo,“ myslí si Šnobr.
Na otázku, z čoho bude mať Česko elektrinu za pár rokov, keď spaľovanie uhlia predražujú kvóty, pre investície do plynu nemajú firmy motiváciu a štát nemá žiadny stimulačný plán, Šnobr odpovedal: „Predpokladám, že plyn sa nakoniec stavať začne. Napríklad Sokolovská uhelná už stavia plynové kotolne aj bez stimulov. Ak budeme elektrinu z plynových elektrární potrebovať, bude cena energie tak vysoká, že to bude investície do paroplynových elektrární motivovať.“ Druhou možnosťou je, že ČR pripustí, že uhoľné zdroje potrebuje a istý čas sa bez nich ešte nezaobíde. „O to ale bude elektrina pre spotrebiteľov drahšia,“ dodal pre seznamspravy.cz.
Nedostatku elektriny sa neobáva, bude však za iné peniaze, než na aké sú ľudia zvyknutí. „Bude dva- až trikrát drahšia ako pred tromi-štyrmi rokmi. Okrem iného aj preto, že v rokoch 2016 až 2018 sme mali ceny energií rekordne nízke. Elektrina atakovala úroveň 20 eur z MWh, plyn šiel ku 13 eurám za MWh,“ vyčíslil s tým, že definitívne ceny uvidíme až v horizonte dvoch troch rokov, niekedy okolo roku 2023 alebo 2024.
Budúcnosť plynu v Európe a ČR
Pokiaľ ide o zemný plyn, Šnobr si nemyslí, že sa jeho šance v Európe zásadne zhoršujú. „Prístup bánk závisí hlavne na tom, ako sa k problému stavia Európska komisia. A tá stále plyn pripúšťa ako prechodovú alternatívu. My však hlavne nemáme inú možnosť,“ zdôraznil s tým, že nové uhoľné elektrárne už sa stavať nebudú.
„Plynový zdroj sa dá postaviť relatívne jednoducho, ako stavebnica z lega. A nič ďalšie tu v horizonte pätnástich dvadsiatich rokov nie je. My sme v Česku ale zaspali, takže sa nám môže stať, že tu nebudeme včas mať plynových elektrární dostatok,“ skonštatoval a dodal, že potom by sa o to viac dostávalo späť do hry uhlie, buď uhoľné elektrárne udržiavané ako rezervy, alebo uhlie priamo na výrobu energie.
Celá rada ministrov sa podľa Šnobra v posledných piatich rokoch sústredila len na Dukovany, pritom dávno bolo jasné, že musí prísť zmena energetickej koncepcie. Ani prípadné postavenie nového jadrového bloku do roku 2036 nič nerieši, myslí si analytik.
„My jednoducho budeme musieť seriózne a jasne povedať, ako budeme riešiť energetiku v rokoch 2025 až 2040. A keď si spočítame naše možnosti, tak vám z toho vychádza jediná – plyn. Aby sme k tomu ale smerovali, na to potrebujeme jasnú politiku. Musíme si povedať, že potrebujeme opustiť uhlie a že riešenie je v plyne v kombinácii so solárom,“ zdôraznil.
Česko musí podľa neho vyriešiť kapacitný problém. Ak štát nezareaguje včas a nepovie, aké sú pravidlá a priority v energetike, ČR sa bude musieť držať uhlia ako studenej rezervy (pre obdobie, keď nesvieti slnko a solár nevyrába) , čo sa ale premietne do konečnej ceny pre spotrebiteľov – či už v cene samotnej elektriny alebo sprievodných služieb.
Štát musí povedať, ako sa k tomu dostať, akú dá podporu a kde. „Riešenie nie je len vo veľkých paroplynových elektrárňach, ide aj o decentralizácii, výstavbe mikrozdrojov v desiatkach až stovkách kW až po rádovo megawattové a na koniec aj veľkých elektrární,“ hovorí Šnobr s tým, že je škandalózne, ako zaspalo ministerstvo priemyslu a štát, keď všetko úsilie vrhli na nový jadrový zdroj, ale neriešili energetický mix a neaktualizovali Štátnu energetickú koncepciu. „O to môže byť elektrina pre spotrebiteľov v nasledujúcej dekáde drahšia,“ uzavrel analytik Michal Šnobr pre seznamspravy.cz.