Bratislava 28. septembra 2020 – Zemný plyn má byť jednoznačne súčasťou procesu dekarbonizácie. V regióne strednej a východnej Európy bude mať svoje miesto v krátko- a strednodobom horizonte, vzhľadom na špecifiká spoločnosti a hospodárstva. Ak chce plynárenský sektor prežiť, musí jednoznačne demonštrovať, že aktívne bojuje s problematikou metánových emisií. V plynárenskom paneli 14. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie v Bratislave to povedal vedúci európskych záležitostí a stratégie spoločnosti Eustream Milan Sedláček.
Hoci plynári boli podľa jeho slov pevne presvedčení, že zemný plyn spĺňa aspekty environmentálnej čistoty, dostupnosti, rozumnej cenovej dostupnosti a bezpečnosti, prekvapil ich nátlak oponentov, ktorí tvrdia, že plyn je fosílny a nebude tu mať miesto v dlhodobom, strednodobom ani krátkodobom horizonte.
„Trvalo, kým sme si dokázali vybudovať rozumný naratív o tom, kde vidíme úlohu zemného plynu v tomto procese,“ povedal Sedláček. Prvým bodom naratívu je skutočnosť, že stredná a východná Európa je región, kde plyn bude mať svoje miesto v krátko- a strednodobom horizonte vzhľadom na špecifiká spoločnosti a hospodárstva.
Druhým bodom naratívu je presvedčenie, že „v dlhodobom horizonte prechod na dekarbonizovanú ekonomiku je možné uskutočniť cenovo a časovo dostupným spôsobom len s pomocou aj molekúl, nech už je to hocijaký obnoviteľný a čistý plyn.“ Nie je to možné len s pomocou elektrónov a plyn spolu s plynárenskou infraštruktúrou k tomu budú potrebné.
Tretí bod naratívu hovorí o tom, že nevyhnutnou podmienkou je citlivé vnímanie metánových emisií a razantne pristúpenie k práci na ich obmedzení.
Región SVE si podľa Sedláčka zasluhuje špecifické zaobchádzanie z dvoch dôvodov. Prvým je znečistenie ovzdušia. „Slovensko, Bulharsko a podobné krajiny majú jasne najviac znečistené ovzdušie (pokiaľ ide o pevné častice – pozn. Slovgas). Státisíce domácností, ktoré kúria pevným palivom, to nepotrebuje komentár,“ skonštatoval Sedláček, ktorý spomenul aj otázku energetickej chudoby.
„Domácnosti, ktoré pália tuhé palivá – niekedy to má k palivám pomerne ďaleko – má to aj súvis s energetickou chudobou. Slovensko je na tom najhoršie s dostupnosťou energií pre nízkopríjmové domácnosti. Ten rekord je tak viditeľný a smutný, že jej jasné, že pre Slovensko je zemný plyn – ako cesta k odstráneniu týchto deformácií – veľmi dôležitý,“ zdôraznil.
Pokiaľ ide o dlhodobý horizont a cestu k dekarbonizácii, plyn a plynárenská infraštruktúra majú jednoznačne čo ponúknuť, tvrdí Sedláček. Bez ich využitia môže byť sociálna akceptácia procesu ohrozená a plynárenská infraštruktúra umožňuje výrazne znížiť finančnú náročnosť prechodu.
„Európski prevádzkovatelia plynárenských sietí pracujú na projektoch akomodácie, prechodu na obnoviteľné plyny, nech už je to bioplyn alebo vodík,“ pripomenul Sedláček, ktorému je sympatickejšia iniciatíva smerujúca k európskej vodíkovej chrbticovej sieti než koncept decentralizovaných systémov, pretože tie so sebou nesú veľké riziko, čo je backupom a aká je prepojenosť týchto systémov. „Systémy založené na chrbticových sieťach logicky cenovo efektívne riešia problém bezpečnosti dodávok. Plus je tam efekt ´economy of scale´, veľkosti,“ dodal.
Pokiaľ ide o metánové emisie, plynárenský sektor musí podľa Sedláčka jednoznačne demonštrovať, ak chce fungovať v krátko a strednodobom horizonte, že s ich problematikou aktívne bojuje. „Eustream sám seba považuje za úspešný príbeh pioniera v oblasti redukcie metánových emisií,“ uviedol s tým, že pre spoločnosť to má významnú ekonomickú dimenziu.
Šetriť metánové emisie a uniknutý plyn je problematické v sieťach s malým objemom únikov, keď sa ohromné investície do ich redukcií nikdy nevrátia. „Tým, že Eustream pracuje s veľkými objemami zemného plynu a hovorili sme o veľkých objemoch uniknutých do vzduchu, malo pre nás ekonomický zmysel investovať do redukcie metánových emisií,“ ozrejmil s tým, že Eustream používa špeciálne prečerpávacie kompresory. Plyn sa pri opravách nevypúšťa do ovzdušia, prečerpáva sa z potrubia do potrubia.
„Sú to nákladné technológie, ale dokázali sme na tom ušetriť za posledné 4 roky viac ako milión ton CO2 ekvivalentu. Takže už roky pracujeme na tom, aby sme „vented“ emisie pri opravách dokázali minimalizovať. Existujú aj tzv. fugitive leakages, nekontrolované úniky. Aj tu sme opäť už viac ako 20 rokov pioniermi. Mame celý vnútorný organizačný systém na monitoring našich sietí, kde sa špeciálnou kamerou monitorujú všetky netesnosti – akonáhle sa únik zistí, meria sa, o akú veľkosť ide,“ vysvetlil Sedláček, podľa ktorého je Eustream momentálne na tretine stavu, ktorý mal pred rokmi. Úniky sa monitorujú, merajú a v prípade veľkého úniku okamžite opravujú.
„Keď toto úsilie vyvinie celý plynárenský sektor vrátane producentov, výrazne to zvyšuje šance na to, aby si zemný plyn udržal miesto, ktoré v procese dekarbonizácie jednoznačne má,“ uzavrel Milan Sedláček, vedúci európskych záležitostí a stratégie spoločnosti Eustream, ktorá v minulom roku prepravila viac ako 60 miliárd m3 zemného plynu.