Varšava 12. februára 2021 – Poľsko privítalo zahrnutie vodíkovej infraštruktúry do prepracovaného nariadenia Európskej komisie pre cezhraničné energetické siete. Pre región strednej a východnej Európy (CEE) je zásadné, že prijatá legislatíva nediskriminuje rôzne typy vodíka. Pri jeho výrobe by mala byť dôležitá úroveň emisií, nie konkrétna technológia. Pre portál euractiv.com to povedal poľský minister pre podnebie a životné prostredie Michal Kurtyka.

 „Pre región CEE je zásadné, že prijatá legislatíva je „farboslepá“ a nediskriminuje rôzne typy vodíka,“ zdôraznil Kurtyka na margo zahrnutie vodíkovej infraštruktúry do prepracovaného nariadenia EK pre cezhraničné energetické siete hovorí pre portál euractiv.com.

Krajiny strednej a východnej Európy  podľa ministra vyvinuli veľké úsilie na prekonanie historických závislostí. Kurtyka zároveň pripomenul, že v niektorých krajinách regiónu sa energetický mix sa stále spolieha na uhlie. Jeho postupné vyraďovanie je veľmi nákladný proces, ktorý musí byť realizovaný s ohľadom na to, čo dokáže zvládnuť verejnosť a energetický systém. Nie každá krajina EÚ má v systéme prebytok elektriny z obnoviteľných zdrojov, skonštatoval poľský minister.

„Kľúčovou otázkou pri výrobe vodíka by teda mala byť úroveň emisií CO2, nie konkrétna technológia. S cieľom dosiahnuť zníženie emisií nákladovo efektívnym spôsobom a zabrániť vytváraniu trvalých disproporcií medzi regiónmi a členskými štátmi na začiatku by sa mal vodík vyrábať zo všetkých možných nízkoemisných zdrojov,“ zdôraznil pre euractiv.com Kurtyka, ktorý sa vyjadril aj k významu plynárenskej infraštruktúry v energetickom prechode.

Potreby regiónu CEE z hľadiska plynárenskej infraštruktúry sa výrazne líšia od potrieb členských štátov zo severozápadnej Európy, myslí si minister. „V prípade Poľska sme zistili medzery v infraštruktúre na prepravu a distribúciu plynu, ktoré je potrebné vyplniť, aby sa umožnil ďalší prechod na nízkouhlíkový energetický systém. Pri navrhovaní nástrojov podpory energetického prechodu musí politika EÚ zohľadniť tieto regionálne špecifiká,“ podotkol.

Súčasne pripomenul, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sa očakáva stabilný nárast podielu zelených plynov (ako je vodík a biometán) v plynárenských sieťach. „V tejto súvislosti by sa mala za najspoľahlivejšiu možnosť ekologizácie plynárenských sietí a ekonomík považovať úprava existujúcej infraštruktúry, ktoré umožní zmiešanie obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov, ako je vodík, v plynárenských sieťach,“ tvrdí Kurtyka.

Expanzia vodíkovej ekonomiky podľa neho podporí zvýšenie podielu OZE a „dá plynárenskému sektoru novú úlohu z hľadiska skladovania, prepravy a distribúcie zmesí zemného plynu a vodíka a bude cestou pre klimatickú neutralitu doprava a priemysel“.

Poľsko nedávno prijalo energetickú politiku do roku 2040, ktorá je považovaná za míľnik smerom k budúcej klimatickej neutralite. „Stanovuje jasnú víziu našej stratégie energetického prechodu s nízkymi a nulovými emisiami, ktorá zaisťuje energetickú bezpečnosť a vytvára základ pre uspokojenie hospodárskych potrieb vyplývajúcich z zotavenia z krízy COVID-19,“ skonštatoval minister.

Nová energetická politika podľa neho uznáva dôležitosť inovácií a pripravuje pôdu pre použitie vodíka ako alternatívneho paliva, nosiča energie a zariadenia na skladovanie energie. Úloha vodíka sa zvýši spolu s implementáciou veternej a jadrovej energie na mori do poľskej energetickej sústavy.

Minister pripomenul, že návrh poľskej vodíkovej stratégie do roku 2030 je v súčasnosti predmetom verejnej konzultácie. „Náš návrh sa týka všetkých aspektov hodnotového reťazca vodíka vrátane výroby, prenosu, skladovania a používania,“ zdôraznil pre euractiv.com Kurtyka  s tým, že predstavuje vodík koexistujúci s inými nosičmi energie na pokrytie rastúceho dopytu po energii a reagujúci na potrebu zabezpečeného a vyváženého energetického systému.

Foto: EPA-EFE/ANDRZEJ GRYGIEL