Brusel 22. júla 2020 – Fond spravodlivej transformácie je jedným z najväčších porazených bruselského summitu lídrov EÚ, ktorý v utorok (21. 7.) priniesol dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021 – 2027. Z pôvodne plánovaných 40 miliárd eur v ňom zostane 17,5 mld, pôvodné informácie dokonca hovorili o znížení na 10 mld. eur.

Podľa portálu euractiv.com toto zníženie ilustruje, ako sa počas vyjednávaní v hierarchii priorít prepadli environmentálne politiky. V konečnej dohode sa zachovalo ustanovenie, že nárok na plné financovanie z fondu získajú iba krajiny, ktoré sa zaviazali k plneniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050.

Ešte 28. mája pritom Európska komisia oznámila, že financie vo fonde zvýši na 40 mld. eur. To predstavovalo päťnásobné zvýšenie v porovnaní s pôvodným januárovým návrhom Komisie, ktorý počítal so 7,5 mld. eur. Exekutíva Únie predpokladala, že 30 mld. by malo ísť z Fondu obnovy a 10 z rozpočtu EÚ na roky 2021-27.

Podľa portálu balkangreenenergynews.com EÚ aktuálne počíta s tým, že Fond spravodlivej transformácie sa vytvorí výlučne v rámci Fondu obnovy (New Generation EU). Európska rada vyhlásila, že Fond obnovy a Viacročný finančný rámec budú nástrojmi, ktoré pomôžu transformovať EÚ prostredníctvom hlavných politík, najmä Európskej zelenej dohody, digitálnej revolúcie a odolnosti.

Cieľom Fondu spravodlivej transformácie mala byť pomoc členským štátom EÚ pri urýchlení prechodu na klimatickú neutralitu, najmä odstavenie uhlíkovo náročných regiónov od fosílnych palív. Mal presvedčiť predovšetkým krajiny, ktoré ťažia uhlie, že cieľ Komisie dekarbonizovať hospodárstvo EÚ do roku 2050 je dosiahnuteľný a zvládnuteľný zo sociálneho aj ekonomického hľadiska. Fond mal v týchto regiónoch podporiť zamestnanosť a inovatívne technológie po útlme ťažby uhlia.

Podľa návrhu z konca mája by najväčšiu časť z Fondu získalo Poľsko s 2 mld. eur, nasledované Nemeckom s 877 miliónmi. Na Slovensku mali podľa euractiv.sk pomoc pri transformácii čerpať dva kraje – Trenčiansky a Košický. V Trenčianskom kraji ide okrem banského regiónu horná Nitra aj o Považskú cementáreň v Ladcoch. V Košickom kraji pôsobí najväčší slovenský producent oxidu uhličitého, U. S. Steel Košice, uhoľná elektráreň Vojany a cementáreň v Turni nad Bodvou.