Bratislava 11. júla 2020 – Zemný plyn by mal byť pre rýchlu dekarbonizáciu Európy najjednoduchším a najrýchlejším riešením a pre strednú Európu prvou voľbou. V rozhovore pre portál info.cz to povedala výkonná riaditeľka Českého plynárenského zväzu Lenka Kovačovská. Silnú úlohu plynu ako flexibilného a nízkoemisného paliva vidí v teplárenstve, osobnej aj ťažkej nákladnej doprave, ako aj v jeho potenciáli poskytovať stabilizačný výkon elektrizačným sústavám.

Súčasnú zelenú politiku EÚ a jej postoj k plynu vníma Kovačovská s napätím, obavami i očakávaním. „Európska komisia plyn dostatočne neakcentuje, pre rokom a pol mala vydať plynárenský balíček, ktorý by de facto reflektoval elektro balíček spred dvoch rokov. Zatiaľ sa tak nestalo,“ skonštatovala s tým, že otázka plynov, hlavne obnoviteľných a dekarbonizovaných sa rieši v čiastkových aspektoch, ako je to napríklad v prípade biometánu v doprave, či pri vodíku.

Ich potenciál v strednej Európe však podľa nej nie je veľký a aj vzhľadom na ekonomické dosahy koronavírusovej pandémie považuje za vhodné riešenie zemný plyn. „Pre rýchlu dekarbonizáciu Európy by mal byť najjednoduchším a najrýchlejším riešením a minimálne pre náš región by to jednoznačne mala byť prvá voľba,“ zdôraznila Kovačovská.

Dôraz na jadro a OZE v Česku podľa nej vytesňujú diskusiu o možnom „pláne B“ českej energetiky. „Určite, kde plyn bude a to už pripúšťa aj ministerstvo priemyslu a obchodu aj skupina ČEZ aj energetický regulačný úrad, je teplárenstvo, kde v ČR nemáte inú možnosť, ako rýchlo nahradiť uhlie inak než zemným plynom,“ uviedla šéfka českých plynárnikov.

Vzhľadom na potrebu vytesniť uhlie do roku 2035, maximálne 2040, súčasnú vysokú a ešte vyššiu budúcu cenu emisných povoleniek podľa nej veľké a centrálne systémy zásobovania teplom neprežijú inak než s plynom. „Z nejakej štvrtiny plynu, ktorý sa v súčasnosti využíva v systémoch zásobovania teplom, sa môžeme dostať na 50 až 80 %,“ odhadla s tým, že do roku 2022 bude potrebná aj konverzia malých teplární do 20 mW, ktoré nebudú spĺňať emisné limity.

Rastúca úloha plynu v teplárenstve podľa Kovačovskej pomôže aj elektroenergetike, pretože mnohé z klasických teplárenských zdrojov budú prestavané na vysokoúčinné kogeneračné zdroje, ktoré poskytnú jadru a OZE potrebný flexibilný regulačný výkon. Aj jedným z výstupov tzv. Uhoľnej komisie v Česku bude, že krajina potrebuje viac plynových elektrární, pričom okrem prestavaných starších zdrojov sa vybudujú aj nové, myslí si Kovačovská. Pri financovaní by mal podľa nej štát účelne alokovať peniaze z eurofondov (Modernizačný, Fond spravodlivej transformácie) a priamo z emisných povoleniek.

Plyn podľa Kovačovskej nie je riešením len preto, že má o 50 % nižšie emisie CO2. „Môžeme rýchlo dekarbonizovať a návratnosť investícií je 15 rokov. Takže do roku 2050 je ešte dlho a ak postavíme tie zdroje teraz, máme krásne preklenovacie obdobie, kým vyvinieme nové technológie,“ povedala a súčasne zdôraznila, že plyn má aj nižšie emisie síry, dusíka a takmer žiadne emisie karcinogénnych jemných prachových častíc.

Napriek neľahkej súčasnej a budúcej pozícii plynu na európskej úrovni (rozhodnutie EIB o investíciách do plynárenstva, nová taxonómia) Kovačovská, napríklad v Nemecku ale aj v Bruseli, vníma popri deklarovaných „zelených“ aj iné názory.

„Nemci majú veľkú vieru, ale rovnako vedia, že s vierou ráno nenaštartujú svoje autá a fabriky a že ten záložný výkon potrebujú. Vedia, že ten výkon, aj keď bude dostatočný napríklad v veterných OZE, nedostanú ho tam, kde potrebujú, do priemyselného srdca Nemecka, do Bavorska,“ skonštatovala Kovačovská s tým, že Nemecko mení aukcie na podporu OZE a rozmýšľa o tom, že by mali byť prepojené s flexibilnými plynovými elektrárňami. Nové aukcie v rámci odklonu od uhlia povzbudzujú k tomu, aby sa uhoľné „kogeneračky“ nahrádzali plynovými, tvrdí šéfka ČPS. „Príjemne“ ju prekvapil podpredseda EK Frans Timmermans, keď pragmaticky priznal, že zemný plyn bude potrebný minimálne v strednodobom horizonte, kým sa rozvinú iné technológie.

Pokiaľ ide o dopravu, súčasný vzostup elektromobility pripísala Kovačovská aj „nerozumne“ nastavenej metodológii merania emisií, ktorej zmena by pomohla najmä plynu v osobnej doprave. Veľký prínos plynu vidí v ťažkej nákladnej doprave. “Bez LNG nie sme schopní dosiahnuť emisné limity ani omylom. LNG ťahače sú asi jediným efektívnym spôsobom, ako pomerne rýchlo a relatívne lacno zaistiť zníženie emisií,“ zdôraznila Kovačovská v rozhovore pre portál info.cz.