Brusel 28. decembra 2021 – Krajiny EÚ zostávajú rozdelené v postoji k návrhom na sprísnenie noriem pre emisie uhlíka pre autá a rozšírenie trhu EÚ s uhlíkom na sektor cestnej dopravy, pričom deliaca línia vedie prevažne medzi bohatšími a menej bohatými členskými štátmi. Podľa portálu euractiv.com to okrem iných fór potvrdilo aj predvianočné stretnutie ministrov životného prostredia EÚ z 20. decembra.

Revidované nariadenie o emisných normách CO2 pre osobné automobily a dodávky, ktoré v júli predložila Európska komisia, zvyšuje emisné ciele do roku 2030 a navrhuje účinný zákaz predaja naftových a benzínových vozidiel do roku 2035.

V súčasnosti môžu autá vyrobené v EÚ vypustiť 95 g uhlíka na kilometer jazdy. Komisia chce, aby sa to do roku 2030 znížilo o 55 % a v roku 2035 sa posunulo na nula gramov. Dodávkové vozidlá, ktoré majú povolenú spotrebu 147 g/km, by do roku 2030 mali dosiahnuť 50-percentné zníženie a do roku 2035 musia byť bez emisií.

Komisia okrem toho chce, aby sa vytvoril paralelný systém obchodovania s emisiami (ETS) pre cestnú dopravu a budovy, čím by sa v podstate stanovila cena uhlíka emitovaného týmito sektormi. To podľa kritikov zvýši náklady na dopravu a vykurovacie palivá.

Východ vs. Západ

Výmena názorov medzi ministrami životného prostredia EÚ ukázala rôznu mieru prijatia návrhov Komisie zo strany národných vlád.

Medzi najostrejších kritikov navrhovaného rozšírenia ETS na cestnú dopravu a budovy patrilo Poľsko, ktoré tvrdilo, že trh s uhlíkom „povedie k zvýšenému zaťaženiu najzraniteľnejších občanov“. Z tohto dôvodu krajina uviedla, že rozšírenie nemožno akceptovať.

Vplyv na najchudobnejšie vrstvy v spoločnosti sa stal opakujúcou sa témou v argumentoch proti rozšíreniu ETS, pričom aj Maďarsko, Slovensko a Rumunsko varovali, že rozšírené spoplatnenie uhlíka by mohlo zasiahnuť životnú úroveň občanov s nízkymi príjmami.

„Opatrenie by vytvorilo veľa sociálneho napätia, ale nemalo by to za následok zníženie emisií. Nemali by sme riskovať, že boj proti klimatickým zmenám stratí podporu občanov,“ uviedlo Maďarsko. Namiesto toho krajina presadzuje investičnú podporu pri oceňovaní uhlíka s cieľom uľahčiť zelenú transformáciu.

Návrh rozšírenia ETS podporujú členské štáty severnej Európy, pričom Nemecko rozšírenie a „posilnenie“ ETS uvítalo. Švédsko ho považuje za „sociálno-ekonomický“ spôsob, akým členské štáty môžu dosiahnuť klimatickú neutralitu, zatiaľ čo Dánsko tvrdilo, že rozšírenie ETS poskytne dodatočné príjmy, ktoré možno použiť na riešenie akýchkoľvek nežiaducich sociálnych vplyvov.

Prísnejšie normy CO2 pre autá a dodávky

Návrhy na uloženie prísnejších emisných požiadaviek pre výrobcov automobilov boli podľa euractiv.com prijímané priaznivejšie, no nezostali bez kritiky.

Ak by EÚ pristúpila k zákazu spaľovacích motorov Len v Českej republike by zaniklo okolo 50.000 pracovných miest, uviedla Praha. Podobné obavy z vplyvu zákazu predaja na automobilový priemysel vyjadrilo Rumunsko. „Rok 2035 je predčasný termín pokiaľ ide o ukončenie predaja spaľovacích motorov, pretože musíme zabezpečiť, aby spoločnosti mali dostatok času na prispôsobenie svojich technológií,“ povedal Ionut Banciu z Rumunska.

Niekoľko krajín, vrátane Poľska a Litvy, varovalo, že zákaz nových benzínových a naftových áut spôsobí, že ojazdené vozidlá z krajín s vyšším príjmom budú prúdiť do menej bohatých krajín, čím sa v týchto krajinách zabráni prechodu na vozidlá s nulovými emisiami a zníži sa klimatický prínos.

Taliansko, jeden z najväčších európskych výrobcov automobilových komponentov, oznámilo, že vykonáva svoje vlastné hodnotenie vplyvu na dôsledky vyraďovania vozidiel so spaľovacími motormi do roku 2035. „Vážne zvažujeme technologickú neutralitu a biopalivá ako možné prechodné riešenia,“ povedal taliansky minister životného prostredia Roberto. Cingolani.

Krajiny ako Holandsko a Fínsko obhajovali vyššie ambície a presadzovali, aby sa konečný dátum predaja vozidiel so spaľovacími motormi posunul na rok 2030, ktorý Holandsko presadzuje aj bez dohody na úrovni EÚ. Fínsko zase vyzvalo na prijatie prísnejších emisných noriem.

Štátny tajomník nemeckého ministerstva hospodárskych záležitostí a klímy Patrick Graichen načrtol cieľ krajiny, aby do roku 2030 bola tretina áut na cestách – približne 15 miliónov vozidiel – na elektrinu. Hoci žiadal, aby sa čo najskôr uzavrela legislatíva týkajúca sa noriem CO2, nevyjadril výslovnú podporu zákazu predaja vozidiel so spaľovacími motormi, čo pravdepodobne odráža interné diskusie vo vnútri vládnej koalície o ich budúcej úlohe, domnieva sa euractiv.com.

Šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans priznal rozdielne názory medzi členskými štátmi. Obhajoval návrh Komisie rozšíriť ETS na cestnú dopravu, pričom tvrdil, že ide o jeden z najlepších politických nástrojov na ovplyvňovanie správania a nástroj, ktorý priemysel už pozná. Zdôraznil, že emisie stúpajú práve v doprave, preto je potrebné „niečo urobiť“ práve v tomto sektore, dodal.

Foto copyright: Lehtikuva