Moskva 30. mája 2020 – Ruské plány na druhý plynovod do Číny získavajú na dynamike napriek koronavírusovej pandémii – alebo, podľa niektorých odborníkov, práve pre ňu, resp. pre napätie medzi USA a Čínou, ktoré priniesla. Ako píše portál asia.nikkei.com, spolu so zhoršovaním ruskej pozície na európskom trhu to môžu byť dôvody, ktoré povedú k dohode o novej energetickej spolupráci Ruska a Číny, hoci sa nebude rodiť ľahko.
Spoločnosť Gazprom minulý týždeň oznámila, že začala s projektovými a prieskumnými prácami na megaplynovode Power of Siberia 2, ktorý by mal do Číny dodávať až 50 miliárd m3 zemného plynu ročne. V prípade vybudovania by tak zdvojnásobil ruský export k východnému susedovi. Uvedenie do prevádzky sa neočakáva pred rokom 2030, ani ak by obe strany v blízkej budúcnosti podpísali zmluvu. Pozorovatelia však tvrdia, že koronavírus a následné vzplanutie napätia medzi USA a Číne poskytli projektu ekonomický a geopolitický impulz, ktorý posúva Moskvu a Peking k dohode.
Obe krajiny rokujú o Power of Siberia 2 už roky. Gazprom spočiatku predpokladal jeho vybudovanie cez pohorie Altaj, aby spojil plynové polia v západnej Sibíri s čínskou provinciou Sin-ťiang, ale Peking sa k návrhu postavil skepticky. Aby oživil rokovania, ruský plynárenský monopol navrhol koncom minulého roka novú trasu cez Mongolsko, takže dodávky plynu by prúdili priamo do husto osídlených oblastí strednej Číny.
Išlo by o pokračovanie plynovodu Power of Siberia 1, ktorý je v prevádzke od decembra. V rámci dohody v hodnote 400 mld. USD z roku 2014 sa spoločnosť Gazprom zaviazala dodávať Číne až 38 miliárd m3 plynu ročne po dobu 30 rokov.
„Gazprom vidí, že jeho postavenie na európskom trhu sa dlhodobo zhoršuje z dôvodu rastúcej konkurencie a snahy niektorých krajín o zníženie závislosti od Ruska,“ uviedol Alexander Gabujev z moskovského Carnegie Centra, ktorý tým vysvetlil posun ruskej štátnej spoločnosti smerom k Číne. „Medzitým musí Gazprom predávať plyn z polí v Jamale a západnej Sibíri a Čína je veľký susedný trh.“ Pandémia koronavírusu podľa expertov len Gazpromu dodala väčšiu naliehavosť na urýchlenie tohto riešenia.
Aj hlavný analytik Moskovského národného fondu energetickej bezpečnosti Igor Juškov si myslí, že prudký prepad dopytu po ruskom plyne v Európe motivoval vedenie spoločnosti, aby začalo hľadať potenciálny úspech na východe. „Aby si udržal svoju prácu a vplyv v rámci ruského vedenia, musí generálny riaditeľ spoločnosti Gazprom Alexej Miller ukázať Putinovi nejaké dobré správy,“ vysvetlil. „Keďže v súčasnej situácii ich nie je veľa, myslím si, že je logické, aby sa Miller pokúsil urobiť nejaký pokrok v otázke Power of Siberia 2,“ dodal.
Gazprom podľa asia.nikkei.com súčasne zrýchlil veľké investície do plynových polí a spracovateľských stredísk, ktoré obsluhujú Power of Siberia 1. Spoločnosť zvýšila ťažbu na niekoľkých poliach napojených na ropovod a stavia nové elektrárne a kompresorové stanice.
Jej úsilie nespomalili ani zdravotné problémy v polovici apríla, keď sa koronavírusom nakazilo niekoľko pracovníkov na poli Čajandinskoje – kľúčovom zdroji Power of Siberia 1. Aj keď vedenie formálne zaviedlo karanténu, práce na poli pokračovali a 10.000 pracovníkov uviazlo v stiesnených životných podmienkach.
Napätie vrcholilo v ďalších týždňoch, keď sa stovky pracovníkov zapojili do protestov. Vedenie nakoniec začiatkom mája zastavilo prácu v teréne, pretože hromadné testovanie odhalilo, že bolo infikovaných viac ako 3000 pracovníkov.
Pokiaľ ide o Power of Siberia 2, odborníci varujú, že realizácia projektu si bude vyžadovať viac než len vytrvalosť. Gazprom musí najprv uzavrieť novú dohodu o dodávke plynu s Čínou, čo nebude jednoduché. „Vybudovanie samotného potrubného systému je určite možné, ale otázkou je, kedy a za akú cenu budú Číňania chcieť kúpiť plyn,“ povedal James Henderson z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie. „To je otázka, ktorá v minulosti rokovania vždy zastavila.“
Odborníci sa domnievajú, že v prospech Gazpromu pracuje dôležitá okolnosť – narastajúce rozpory medzi USA a Čínou. „Bez konfliktu medzi USA a Čínou by pre Rusko bolo určite ťažšie podpísať nové dohody o dodávkach plynu s Čínou,“ domnieva sa Juškov. „Rusko môže hrať na obavy Číny [zo Spojených štátov], aby pokročilo v rokovaniach.“
Pandémia prehĺbila napätie medzi Washingtonom a Pekingom, pričom každá strana obviňuje druhú z nezvládnutia krízy. Jednou z možných obetí zhoršenia vzťahov je prvá fáza obchodnej dohody podpísaná oboma krajinami začiatkom tohto roka, ktorá zahŕňa prísľub Číny kúpiť v nasledujúcich dvoch rokoch americké energetické vývozy za 52,4 mld. dolárov.
Hoci Čína trvala na tom, že sa cíti byť dohodou viazaná, z dôvodu šírenia vírusu zaostala za prísľubmi, ktoré sa týkali importu z USA. Prezident Donald Trump medzitým pripustil, že jeho nadšenie pre dohodu je oslabené a pohrozil opätovným zavedením taríf, ak Peking nesplní svoje nákupné ciele.
Ak by sa vzťahy s Washingtonom naďalej zhoršovali, Čína bude čoraz viac hľadať pomoc pri uspokojovaní svojich energetických potrieb v Rusku, tvrdí Lin Po-čchiang, dekan Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky na univerzite Sia-men. „Predtým, ako prišlo k aktuálnemu zhoršeniu vzťahov, Čína – vzhľadom na obchodnú dohodu – plánovala nakúpiť z USA množstvo dodávok energie. Teraz však situácia vyzerá byť neistá, čo určite povzbudí Čínu, aby viac spolupracovala s Ruskom,“ povedal.
Pokiaľ ide o Power of Siberia 2, Lin očakáva, že Čína a Rusko sa napriek prekážkam nakoniec dohodnú na zmluve. „Rokovanie o cene nebude ľahké. Ale keďže majú obe strany záujem, myslím si, že dohodu nakoniec dosiahnu,“ uzavrel.