Kompresorová stanica Portovaja. Foto: mesit.com

Moskva 26. júla 2022 – Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom uviedla, že od stredy (27. 7.) zníži denné dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 na 33 miliónov metrov kubických denne, teda na približne 20 % kapacity plynovodu. Zdôvodnila to zastavením prevádzky jednej z posledných dvoch prevádzkovaných turbín na kompresorovej stanici Portovaja pre „technický stav motora“. Informoval o tom portál euractiv.com a agentúry AFP a Reuters. Členské štáty Európskej únie sa podľa agentúry ČTK medzitým dohodli na pravidlách pre obmedzenie spotreby plynu, ktoré by mali znížiť riziká súvisiace s hroziacim úplným zastavením dodávok ruského plynu.

Nemecká vláda uviedla, že vyhlásenie Gazpromu nemá žiadne technické opodstatnenie. „Podľa informácií, ktoré máme, neexistuje žiadny technický dôvod na zníženie dodávok,“ povedala pre agentúru AFP hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva.

Ruské zdôvodnenie odmietla aj eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. „Vieme, že na to nie sú žiadne technické dôvody. Je to politicky motivovaný krok a my naň musíme byť pripravení,“ povedala.

Nemecká skupina Siemens Energy, ktorá je poverená údržbou turbíny, tiež vo vyhlásení pre AFP uviedla, že nevidí „žiadnu súvislosť medzi turbínou a znížením dodávok plynu, ktoré bolo implementované alebo oznámené“.

Oznámenie Gazpromu prišlo po tom, ako Rusko minulý týždeň obnovilo dodávky plynu do Európy cez Nemecko cez Nord Stream po 10 dňoch údržby. Hovorca Nord Stream AG vtedy uviedol, že plynovodom by sa mali prepravovať podobné objemy ako pred jeho údržbou, teda cca 67 miliónov kubických metrov denne. To predstavuje približne 40 % maximálnej kapacity tejto prepravnej trasy, ktorá je 55 miliárd metrov kubických ročne.

Rusko znížilo toky plynu cez plynovod na túto úroveň už v polovici júna, pričom ako dôvod uviedlo meškanie servisu turbíny spoločnosťou Siemens v Kanade, ktorá odmietala technológiu uvoľniť vzhľadom na sankcie proti Rusku. Po intervencii Nemecka udelila Kanada výnimku na vrátenie turbíny.

Gazprom v pondelok (25. 7.) uviedol, že dostal dokumenty súvisiace s oneskorenou dodávkou turbíny, ale poukázal na to, že zostáva niekoľko problémov, vrátane tých, ktoré sa týkajú sankcií EÚ a Spojeného kráľovstva.

Siemens však tento argument spochybnil. „Preprava turbíny by sa mohla začať okamžite. Nemecké úrady začiatkom minulého týždňa poskytli spoločnosti Siemens Energy všetky potrebné dokumenty na vývoz turbíny do Ruska. Gazprom si je toho vedomý,“ uviedla nemecká skupina vo svojom vyhlásení. „Chýbajú však colné doklady na dovoz do Ruska. Gazprom ako zákazník ich musí poskytnúť,“ dodal Siemens.

Nemecko, ktoré je silne závislé od ruského plynu, obvinilo Moskvu z využívania energie ako „zbrane“ a Európska únia obvinila Rusko z „energetického vydierania“.

Aktuálne stanovisko Moskvy

Plynová turbína pre ruský plynovod Nord Stream 1 po údržbe v Kanade ešte nedorazila, ale Moskva dúfa, že bude nainštalovaná radšej „skôr než neskôr“, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Áno, na turbínach sú naozaj isté poruchy. Turbína nedorazila po veľkej údržbe, je na ceste. Dúfame, že sa to stane…radšej skôr ako neskôr,“ povedal Peskov.

„Situáciu kriticky komplikujú obmedzenia a sankcie, ktoré boli uvalené na našu krajinu,“ dodal s tým, že Nord Stream 1 by bez sankcií normálne fungoval.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že Gazprom musel z bezpečnostných dôvodov vypnúť ďalšiu turbínu na kompresorovej stanici Portovaja.

Toky cez NS1 sa už znižujú, ceny plynu rastú

Toky ruského plynu do Európy cez plynovod Nord Stream klesli už v utorok ráno pred očakávaným znížením kapacity od stredy.

Fyzické toky cez plynovod dosahovali 27.749.860 kilowatthodín za hodinu (kWh/h) v čase 8.00 – 09.00 h SEČ, čo je pokles z úrovní nad 29.000.000 kWh/h počas väčšiny predchádzajúceho dňa.

Ceny zemného plynu v Európe počas dvoch dní vyskočili o 20 %. Dôvodom bolo, že Rusko ešte viac obmedzuje dodávky plynu. Moskva sa totiž snaží zneužívať dodávky energií ako zbraň. Agentúra TASR o tom informovala na základe správy Financial Times.

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze v Amsterdame v utorok stúpla približne o 10 % na 195 eur za megawatthodinu (MWh) a dostala sa na najvyššiu úroveň od začiatku marca. Európske ceny plynu sú viac než päťnásobne vyššie než pred rokom.

Dohoda EÚ na pravidlách pre obmedzenie spotreby

Členské štáty Európskej únie sa v pondelok dohodli na pravidlách pre obmedzenie spotreby plynu, ktoré by mali znížiť riziká súvisiace s hroziacim úplným zastavením dodávok ruského plynu.

Európska komisia podľa agentúry ČTK navrhla, aby členské krajiny Únie pre očakávaný výpadok dodávok z Ruska obmedzili od augusta do marca spotrebu plynu o 15 % v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov.

Tento cieľ by mal byť dobrovoľný, Brusel by však podľa návrhu mohol po konzultácii s členskými krajinami vyhlásiť stav plynovej núdze, a tak urobiť zníženie spotreby v celej EÚ povinným.

Výsledný kompromis obsahuje oproti pôvodnému návrhu EK podstatne viac výnimiek a sprísňuje aj podmienky, za ktorých môžu byť štátom uložené povinné úspory. Stav plynovej núdze má vymáhať iba Rada EÚ – teda zástupcovia členských štátov – nie samotná Komisia, ako predpokladal pôvodný plán.

Počas konzultácií stálych zástupcov členských štátov sa ukázalo, že veľká časť krajín považuje solidaritu pri zaobchádzaní s potenciálne nedostatkovým plynom za veľmi dôležitú a chce plynom šetriť. Okrem Maďarska vyjadrili v poslednej dobe zásadné výhrady iba tri ďalšie členské štáty.

Ministri energetiky dohodu odsúhlasili

Dohodu formálne odsúhlasili ministri energetiky členských krajín na mimoriadnej schôdzke, ktorú na utorok zvolal český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. Na prijatie plánu bola potrebná kvalifikovaná väčšina členských štátov EÚ.

Zníženia by mohli byť záväzné v prípade núdzovej situácie v oblasti dodávok, ale krajiny súhlasili s oslobodením mnohých krajín a priemyselných odvetví po tom, ako niektoré vlády odmietli pôvodný návrh EÚ záväzného zníženia spotreby o 15 % pre každú krajinu.

„Nebola to Mission Impossible! Ministri dosiahli politickú dohodu o znížení dopytu po plyne pred nadchádzajúcou zimou,“ napísala na Twitteri Česká republika, ktorá predsedá EÚ.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck povedal, že dohoda ukáže ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Európa zostáva jednotná aj napriek najnovším škrtom dodávok zo strany Moskvy. „Nerozdelíte nás,“ vyhlásil Habeck.

Maďarsko bolo jedinou krajinou, ktorá bola proti dohode, uviedli dvaja predstavitelia EÚ.

Výnimky

Podľa dohody EÚ sa 15-percentné zníženie nebude týkať krajín, ako sú Írsko a Malta, ktoré nie sú napojené na plynárenské siete iných krajín EÚ.

Krajiny, ktoré splnia cieľ EÚ pre naplnenie zásobníkov plynu do augusta, by mohli mať nižšie ciele úspor. Na základe súčasných úrovní zásobníkov by sa to týkalo zhruba tucta štátov.

Z cieľa môžu tiež vyňať plyn používaný v kritických priemyselných odvetviach, ako je napríklad energeticky náročná výroba ocele.

Krajiny s obmedzenou schopnosťou vyvážať plyn do iných štátov EÚ môžu požiadať o nižší cieľ za predpokladu, že vyvážajú, koľko môžu. To by mohlo zahŕňať Španielsko, ktoré sa nespolieha na ruský plyn a uviedlo, že zníženie jeho vlastného dopytu by nepomohlo iným krajinám, pretože nemá infraštruktúrnu kapacitu na zdieľanie paliva. „Každý chápe, že keď niekto žiada o pomoc, musíte pomôcť. Pomáhať sa dá rôznymi spôsobmi, ale verím, že zvíťazí duch spolupráce,“ povedala v utorok španielska ministerka energetiky Teresa Riberaová.

Plán EÚ otestoval solidaritu krajín, pričom napríklad Grécko a Poľsko sú proti povinnému znižovaniu spotreby plynu. Poľská ministerka pre klímu Anna Moskwová uviedla, že dohoda nebude klásť žiadne obmedzenia na využívanie plynu v Poľsku a vyjadrila sa proti myšlienke, že krajina by mala obmedziť spotrebu priemyselného plynu, aby pomohla iným štátom, ktoré čelia jeho nedostatku.

Niektorí diplomati EÚ vyjadrili obavy, že počet výnimiek v konečnom nariadení môže znamenať, že nedokáže zabezpečiť, aby krajiny šetrili dostatok plynu na zimu.

Hoci vlády vrátane Nemecka, najväčšieho európskeho spotrebiteľa plynu, zvýšili svoje opatrenia na úsporu energie, krajiny EÚ znížili kombinovanú spotrebu plynu len o 5 %, a to aj napriek mesiacom stúpajúcich cien a zmenšujúcim sa ruským zásobám.

„Pätnásť percent pravdepodobne nebude stačiť vzhľadom na to, čo Rusi práve oznámili,“ povedal írsky minister životného prostredia Eamon Ryan v súvislosti s ďalším znížením ruských dodávok.

Slovensko dosiahlo výnimky

„Úspory sa nedotknú priemyslu, rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, keď namiesto priemeru z posledných 5 rokov bude referenčným obdobím len posledný rok a zohľadní sa najmä naplnenosť zásobníkov,“ uviedol rezort hospodárstva.

MH zdôraznilo, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keďže štátny SPP v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných 5 rokov činila 3,674 mld. m3, tento rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy metrov kubických, čiže o 200 mil. m3 viac. „Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu,“ uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.