Berlín 7. septembra 2020 – Berlín zintenzívňuje tlak na Moskvu, aby vyšetrila otravu ruského opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, a naznačuje, že táto aféra by mohla ohroziť projekt plynovodu Nord Stream 2. Viacerí nemeckí predstavitelia naprieč politickým spektrom začali obe otázky spájať a vyjadrovať sa za zmenu nemeckého postoja, respektíve zastavenie projektu. Téme sa venoval denník Financial Times.
Minister zahraničných vecí Heiko Maas dúfa, že Rusko neprinúti Berlín ku zmene postoja tým, že nebude spolupracovať pri vyšetrovaní otravy Navaľného. Ak Moskva „v najbližších dňoch“ nezačne pomáhať pri vyšetrovaní, Berlín začne rokovať s ostatnými krajinami o tom, ako odpovedať, povedal Maas pre denník Bild am Sonntag. Prípadné sankcie by mali podľa neho zacielené „čo najpresnejšie“.
Hoci kancelárka Angela Merkelová sa v poslednom období viackrát vyjadrila, že tieto dva problémy by sa mali oddeliť a plynovod je potrebné dostavať, podľa agentúry Reuters v pondelok nevylúčila možnosť sankcionovania plynovodu, uviedol v pondelok jej hovorca Steffen Seibert. „Kancelárka sa stotožňuje s vyjadreniami ministra zahraničných vecí,“ povedal.
Rezervovaný postoj k Nord Streamu 2 v nedeľu (6. 9.) prezentovala aj ministerka obrany Annegret Kramp-Karrenbauerová. „Vždy som hovorila, že Nord Stream 2 nie je projektom, ktorý by bol môjmu srdcu blízky,“ uviedla pre agentúru Reuters. „Vždy mi bolo jasné, že treba brať do úvahy legitímne bezpečnostné záujmy štátov strednej a východnej Európy a Ukrajiny,“ dodala.
Už minulý týždeň sa v podobnom duchu vyjadril Norbert Röttgen z CDU, ktorý uviedol, že plynovod by mal byť zastavený formou „spoločnej európskej reakcie“. Diplomatické „rituály“ už podľa neho nestačia na riešenie ruskej „neľudskej a opovrhujúcej politiky“, preto je potrebná silná európska odpoveď, uviedol Röttgen.
Líderka Strany zelených Katrin Goring-Eckardt tiež požadovala „jasnú odpoveď“ zo strany Nemecka a EÚ. Mohlo byť ňou byť napríklad stanovisko, že „Nord Stream 2 už nie je niečo, v čom by sme spolu s Ruskom mohli pokračovať,“ uviedla.
Šéf liberálnej strany FDP Christian Lindner sa vyjadril, že pokiaľ ruská vláda neposkytne jasné a zrozumiteľné vysvetlenia, bude to musieť mať dôsledky. „Režim, ktorý organizuje otravy, nemôže byť partnerom pre veľké projekty spolupráce, vrátane plynovodných,“ zdôraznil.
Na nemeckej politickej scéne sa objavili aj výzvy adresované bývalému nemeckému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi, aby v reakcii na Navaľného otravu odstúpil zo svojich pozícií v ruských štátnych energetických spoločnostiach – vrátane funkcie predsedu akcionárskeho výboru Nord Stream 2.
Johann Wadephul, zástupca šéfa parlamentného klubu CDU, pre berlínske noviny Tagesspiegel uviedol, že Schröder, ktorý predsedá aj ruskej štátnej ropnej skupine Rosnefť, by sa mal „okamžite vzdať svojich kancelárií a postov v Rusku“.
Z prieskumu verejnej mienky pre noviny Augsburger Allgemeine vyplýva, že 53,4 % ľudí je za to, aby sa Schröder vzdal svojich úloh v ruských štátnych podnikoch, zatiaľ čo 33 % percent s jeho pozíciami nemá problém.
Schröder v júli na rokovaní nemeckého parlamentu povedal, že v prípade neúspechu projektu Nord Stream 2 bude potrebné odpísať 12 miliárd eur. Na plynovode, ktorý vlastní a bude prevádzkovať ruský štátom kontrolovaný plynárenský gigant Gazprom, je potrebné dokončiť približne 160 km z celkových 1230 km.
Britský minister zahraničných vecí Dominic Raab označil „použitie chemických zbraní v takomto kontexte“ za „čisté gangsterstvo“ a vyzval na vyšetrovanie prostredníctvom Organizácie pre zákaz chemických zbraní. „Rusko musí plne spolupracovať,“ dodal.
Kremeľ zodpovednosť za útok na Navaľného popiera. Nemecko po jeho hospitalizácii v berlínskej nemocnici Charité uviedlo, že bol otrávený nervovoparalytickou látkou novičok.
Finalizáciu plynovodu Nord Stream 2 zastavili americké sankcie z decembra minulého roka. USA dlhodobo odmietajú projekt, ktorý podľa nich posilňuje ruský ekonomický a politický vplyv v EÚ. Americká strana v súčasnosti hrozí zavedením ďalšieho balíka sankcií, okrem iného proti prístavu Mukran, v ktorom kotvia ruské plavidlá uspôsobené na kladenie potrubí, ale aj na ďalšie zaangažované spoločnosti a potenciálne aj na nemecké úrady, ktoré vo veci rozhodujú.
Nemecká vláda a väčšina štátov EÚ, Únia samotná , ako aj konzorcium zúčastnených firiem sankcie odmieta, keďže sú podľa nich v rozpore s medzinárodným právom.