Berlín 23. apríla 2020 – Nemecký sieťový regulátor Bundesnetzagentur musí do konca mája rozhodnúť, či sa na plynovod Nord Stream 2 má vzťahovať európska regulácia. Odborníci poradenskej spoločnosti Frontier Economics takúto možnosť kritizujú a na reguláciu nevidia dôvod. Plynovod podľa nich zvýši bezpečnosť dodávok a prispeje aj k zníženiu emisií skleníkových plynov. Vyplýva to z ich posudku, ktorého časti publikoval denník Handelsblatt.
Zásady regulácie sietí sa doteraz uplatňovali iba na plynovody, ktoré majú v EÚ východiskový aj koncový bod. Nord Stream 2 je dovozný plynovod, ktorý bude prepravovať zemný plyn z Ruska cez Baltské more do Nemecka. Jeho výstavba ešte nebola dokončená.
Ak by sa mali uplatňovať zásady európskej sieťovej regulácie, prevádzkovatelia Nord Stream 2 by museli poskytnúť tretím stranám nediskriminačný prístup k plynovodu v nemeckých teritoriálnych vodách. Poplatky za používanie tejto 54 km dlhej časti plynovodu by navyše kontroloval regulačný orgán. Požiadavky na oddelenie by mali ešte tvrdšie dôsledky: producent plynu a prevádzkovateľ úseku plynovodu na nemeckom území by nemohli byť tým istým subjektom.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je v úplnom vlastníctve spoločnosti Gazprom, požiadala Bundesnetzagentur pred časom o výnimku zo smernice EÚ o plyne, ktorá ju v zásade umožňuje.
„Odborníci z Frontier Economics nevidia žiadny dôvod na reguláciu plynovodu,“ uvádza Handelsblatt. Dôvodia, že ruská plynárenská spoločnosť Gazprom (bez ohľadu na to, či je ropovod vyňatý z európskej regulácie alebo nie) je podľa ruskej legislatívy exportným monopolistom ruského zemného plynu, a teda prepravným zákazníkom v doprave, ktorý má prístup k vstupnému bodu plynovodu, a na druhej strane jediným používateľom plynovodu. „Bez ohľadu na to, či je nemecký plynovodný úsek regulovaný alebo nie, cez Nord Stream 2 sa prepravuje iba plyn Gazpromu,“ zdôrazňuje posudok.
Tvrdenie, že smernica umožní nediskriminačný prístup k ropovodu tretím stranám, je teda zbytočné. „Výnimka preto nemá vplyv na to, ktorí producenti môžu zásobovať trh prostredníctvom Nord Stream 2,“ myslia si odborníci, podľa ktorých je „logické, že výnimka nemôže mať žiadne negatívne účinky na hospodársku súťaž“.
Z toho podľa nich vyplýva, že regulácia nemeckej časti plynovodu Nord Stream 2 nemôže priniesť žiadny zrejmý ekonomický prínos. Aj bez regulácie by sa 100 % objemu plynu prepraveného cez Nord Stream 2 privádzalo do nemeckej plynárenskej siete z miesta vykládky v Lubmine na nemeckom pobreží Baltského mora, ktoré podlieha regulácii podľa nemeckého zákona o energetickom priemysle.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG sa obrátila aj audítorskú spoločnosť PwC, aby preskúmala náklady spojené s podrobením plynovodu európskej sieťovej regulácii. Podľa výsledkov by to nemeckému trhu s plynom prinieslo výrazne zvýšené náklady, do roku 2030 vo výške približne 600 mil. eur. Pri predpokladanej 50-ročnej prevádzkovej životnosti plynovodu by išlo až o 2,5 miliardy eur.
„Rozhodnutie pre reguláciu alebo proti nej spôsobuje hmatateľný rozdiel v peňaženkách nemeckých občanov,“ hovorí Henry Otto, energetický poradca z PwC s tým, že bez regulácie by Gazprom zaplatil za celé využívanie plynovodu: „Plyn by sa potom priviedol do nemeckej siete v Greifswalde a predával sa obchodníkom a dodávateľom za trhovú cenu,“ dodal.
V prípade, že sa na plynovod bude vzťahovať regulácia, nemecká časť s dĺžkou 54 kilometrov v Baltskom mori by sa stala súčasťou nemeckého systému sieťových poplatkov. „Tieto náklady sa prenesú na nemeckých spotrebiteľov prostredníctvom poplatkov za sieť. Pri porovnaní s nákladmi bez regulácie by viedli k priemernému ročnému nárastu faktúr za plyn o 50 miliónov eur,“ vyčíslil Otto.
Dovozca plynu by pritom zbavil rovnakého množstva komodity, keďže nemecká trhová oblasť by sa nezačínala pri pobreží, ale 54 kilometrov od neho na mori. „Možno povedať, že ak by sa uskutočnila regulácia, Gazprom by ušetril v priemere 50 miliónov eur ročne a nemeckí odberatelia plynu by každý rok platili o rovnakú sumu viac,“ dodal Otto.
Správa Frontier Economics tiež zdôrazňuje, že Nord Stream 2 zlepší bezpečnosť dodávok tým, že po spustení vytvorí novú prepravnú infraštruktúru. „Zvýši sa tým diverzifikácia dopravných trás a spoľahlivosť systému zemného plynu napríklad v prípade technicky vyvolaného zlyhania jednotlivých infraštruktúr,“ tvrdia odborníci.
Bezpečnosť dodávok podľa nich posilňuje fakt, že plynovod spája Rusko priamo s Nemeckom a EÚ, a nie je závislý na tranzite cez tretie krajiny, čo znamená, že je možné vyhnúť sa rizikám spôsobeným technickými poruchami v tranzitných krajinách.
Nord Stream 2 tiež pozitívne prispieva k bezpečnosti dodávok plynu tým, že vytvára možnosť dodatočných objemov dovozu plynu pre kompenzáciu poklesu produkcie plynu v EÚ. V tejto súvislosti experti poukazujú na pokračujúci pokles nemeckej domácej produkcie (7 % spotrebovaného plynu v roku 2019) či plánované holandské zastavenie ťažby do polovice roka 2022. Nemecko chce navyše postupne vyradiť výrobu energie z uhlia a nahradiť niektoré uhoľné elektrárne plynovými, čo môže zvýši nemecký dopyt po plyne.
Správa Frontier Economics tiež argumentuje, že dovoz ruského plynu potrubím je cenovo výhodnejší než import LNG, ktorý sa obchoduje na svetovom trhu s vysokým dopytom a primerane vysokými cenami na trhoch mimo EÚ, najmä v Ázii. „Zvýšenie prepravnej kapacity z Ruska do EÚ cez plynovod Nord Stream 2 by preto pomohlo zvýšiť dodávky lacného plynu do EÚ,“ uvádza sa v správe.
Odborníci sa venovali aj environmentálnym aspektom plynovodu. Nord Stream 2 by podľa nich umožnil zníženie emisií skleníkových plynov zintenzívnením prechodu od vysokouhlíkových palív, ako sú ropa a uhlie, ktoré stále predstavujú približne 50 % spotreby primárnej energie v EÚ.
Emisie skleníkových plynov sú navyše v prípade Nord Streamu 2 výrazne nižšie vďaka tomu, že jeho trasa je oveľa kratšia ako tradičná cez Ukrajinu. Experti sa odvolávajú na výpočty, podľa ktorých sú špecifické transportné emisie skleníkových plynov cez Ukrajinu o vyše 60 % vyššie v porovnaní s trasou Nord Stream 2.
V porovnaní s dovozom LNG zase poukázali na vysokú energetickú spotrebu pri spracovaní a skvapalňovaní zemného plynu.