Brusel 9. februára 2021 – Granty a pôžičky poskytované krajinám EÚ v rámci Plánu obnovy vo výške 750 miliárd eur nebudú automaticky vylučovať financovanie plynárenskej infraštruktúry alebo diaľnic, pokiaľ sú súčasťou koherentnej národnej stratégie dekarbonizácie s jasnými míľnikmi, uviedli úradníci EÚ. Informoval o tom portál euractiv.com s tým, že Európsky parlament bude v utorok hlasovať o nástroji EÚ na obnovu a odolnosť vo výške 672,5 miliárd eur, ktorý je ústredným pilierom Plánu obnovy po koronavírusovej kríze.
Osemnásť krajín EÚ už predložilo návrh „Národných plánov obnovy a odolnosti“ Európskej komisii, ktorá ich v súčasnosti posudzuje. Schválenie týchto národných plánov na európskej úrovni je predpokladom prístupu k finančným prostriedkom EÚ a bude „veľmi dôležité vzhľadom na obrovské množstvo peňazí“, uviedol vysoký predstaviteľ EÚ.
Na základe rozpočtovej dohody, ktorú v decembri uzavreli vedúci predstavitelia EÚ, bude 37 % finančných prostriedkov poskytnutých v rámci nástroja obnovy smerovať k splneniu cieľa bloku stať sa do roku 2050 „klimaticky neutrálnym“.
To však nevyhnutne nevylučuje financovanie „prechodných“ technológií, ako je zemný plyn alebo dokonca diaľnice, uviedli podľa portálu euractiv.com úradníci EÚ.
Aj keď investície do čierneho uhlia a hnedého uhlia budú z fondu „rozhodne“ vylúčené, „situácia s plynom bude zjavne zložitejšia,“ vysvetlil jeden z predstaviteľov EÚ s tým, že plyn je v niektorých regiónoch EÚ nevyhnutným palivom pre energetický prechod.
„Nemôžete zo dňa na deň zmeniť svoj starý energetický systém z uhlia a lignitu na obnoviteľné zdroje,“ skonštatoval v súvislosti s Poľskom, ktorého elektrický systém je v súčasnosti na 80 % závislý od uhlia. Plyn pri spaľovaní v elektrárni emituje zhruba polovicu CO2 v porovnaní s uhlím.
EK v súčasnosti pripravuje „usmerňovací dokument“ o tom, ako uplatňovať takzvaný princíp „Do No Significant Harm“ (DNSH), ktorý sa vzťahuje na celý fond. Na základe tohto pravidla sa zabráni tomu, aby peniaze EÚ išli do znečisťujúcich technológií, ktoré poškodzujú životné prostredie.
Usmerňujúci dokument vysvetlí, „aký druh podmienok je možné spojiť s investíciami do zemného plynu a urobí ich kompatibilné s touto zásadou“, uviedol euroúradník.
Medzi podmienkami sú záruky, že plyn je súčasťou širšieho plánu prechodu na OZE a investície do plynárenských zariadení nevytvárajú efekt „zablokovania“ vo fosílnych palivách – napríklad zabezpečením možnosti, aby bola infraštruktúra vhodná aj pre používanie čistých plynov.
Predstaviteľ EÚ zdôraznil, že toto všetko musí byť súčasťou „veľmi jasného a dôveryhodného plánu dekarbonizácie“ s jasnými míľnikmi a termínmi.
V postupe na uvoľnenie finančných prostriedkov sú zabudované aj ochranné opatrenia. Konečné rozhodnutie o vyplatení grantov a pôžičiek členským štátom prijmú krajiny EÚ hlasovaním kvalifikovanou väčšinou.
„Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že tento program je založený na výkone. Ak nedôjde k splneniu míľnikov a cieľov, prostriedky sa nevyplatia,“ uviedol ďalší úradník EÚ, podľa ktorého takéto riešenie predstavuje „dosť silnú ochranu“.
Aby boli národné plány oprávnené na financovanie, musia obsahovať medzníky a ciele týkajúce sa celkového trvania výdavkového obdobia. Krajiny EÚ budú tiež musieť zaviesť systém vnútorného auditu a kontroly, aby sa zabezpečilo, že peniaze pôjdu tam, kam majú. Navyše, princíp „Do No Significant Harm“ bude platiť pre celý fond.
Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že investície do plynárenskej infraštruktúry sú vysoko rizikové a nemusia obstáť v skúške času. „Akákoľvek nová plynárenská infraštruktúra nesie vysoké riziko, že skončí ako uviaznutý majetok. Preto by sa verejné prostriedky nemali investovať do fosílnych palív – najmä tie, ktoré majú podporovať rýchle hospodárske oživenie Európy, “uviedol Julian Popov, bývalý bulharský minister životného prostredia, v súčasnosti člen Európskej klimatickej nadácie, podľa ktorého je správnejšie nazývať plyn palivom poslednej inštancie, a nie prechodným palivom.
S tým však nesúhlasia lídri EÚ, pripomenul euractiv.com. Na decembrovom summite sa dohodli na prísnejších klimatických cieľoch do roku 2030, trvali však na tom, že je na národných vládach, „aby rozhodli o svojom energetickom mixe a vybrali najvhodnejšie technológie na spoločné dosiahnutie klimatického cieľa do roku 2030, vrátane prechodných technológií, ako je plyn.“
Výslovná zmienka o plyne ako tranzitívnej technológii bola do záverov summitu zapracovaná na žiadosť krajín strednej a východnej Európy, ktoré tvrdia, že plyn je ideálne vhodný ako prechodné palivo pre krajiny závislé od uhlia, ako je Poľsko, ktoré považujú dekarbonizáciu za svoju hlavnú prioritu, uzavrel euractiv.com.