Brusel 2. augusta 2022 – Tvorcovia politiky Európskej únie sa musia pri mapovaní cesty zo súčasnej energetickej krízy vyhnúť protichodným a nerozumným prognózam o budúcej úlohe zemného plynu. Pre magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Global Voice of Gas (GVG) to povedal nastupujúci regionálny koordinátor IGU pre Európu Didier Holleaux.
Európa stojí pred náročnou úlohou urobiť energiu bezpečnejšou a dostupnejšou a zároveň sa bude snažiť v nadchádzajúcich rokoch postupne ukončiť dodávky ruského plynu a urýchliť energetickú transformáciu. Politika EÚ však nie je dostatočne jasná, pokiaľ ide o budúcu úlohu zemného plynu, myslí si Holleaux.
Európska komisia odhadla, že jej legislatívny balík Fit for 55 by mohol do konca desaťročia znížiť dopyt po plyne v EÚ o 116 alebo viac bcm ročne. V stratégii RepowerEU zverejnenej po vypuknutí konfliktu na Ukrajine, Komisia dokonca uviedla, že je možné zníženie dopytu po zemnom plyne až o 270 bcma.
Komisia zároveň diskutovala o zabezpečení ďalších 50 miliárd kubických metrov LNG z USA ročne, zatiaľ čo členské štáty EÚ oslovili rôznych dodávateľov LNG a potrubného plynu, aby diverzifikovali ich dovoz.
Vysielaním takýchto protichodných signálov EÚ riskuje, že odradí investície do potrebných dodávok dodávky zemného plynu a infraštruktúry, a to v čase, keď sú ceny na bezprecedentne vysokej úrovni a mnohé krajiny sa snažia vybudovať nové terminály na dovoz LNG, ktoré by nahradili ruské dodávky, pripomenul Holleaux. „Tieto rôzne, navzájom si odporujúce vyhlásenia, nepomáhajú pri podpore investícií,“ hovorí. „Komisia zjavne nezohľadnila celú zložitosť plynárenskej ekonomiky,“ skonštatoval predstaviteľ IGU.
Kritická úloha plynu
Geopolitická kríza v Európe zároveň poukazuje na kritickú úlohu, ktorú zemný plyn naďalej zohráva úlohu v ekonomike kontinentu a súčasne by podľa Holleauxa mohla podkopať jeho reputáciu paliva poskytujúceho bezpečnú a dostupnú energiu. „Namiesto toho, aby to bola komodita, na ktorú sa môžete spoľahnúť, ju dnes možno vnímať ako zdroj dodávok, ktorý by mohol byť prerušený z politických dôvodov,“ hovorí odborník.
Súčasné vysoké ceny plynu podľa neho urobili bioplyn a obnoviteľné zdroje konkurencieschopnejšími, hovorí, a preto by mohli urýchliť energetický prechod. Nepriaznivým efektom však zároveň je, že by sa mohla predĺžiť prevádzka niektorých uhoľných elektrární, čo by malo za následok vyššie emisie počas dlhšieho obdobia. Predovšetkým Nemecko, Rakúsko a Holandsko v júni oznámili, že sa pripravujú na zvýšenie výroby elektriny z uhlia s cieľom znížiť spotrebu plynu. Ten musí zohrávať v Európe úlohu čistejšieho zdroja dodávok energie základného zaťaženia, hovorí Holleaux.
Symbolické zaradenie do taxonómie a PCI
Od začiatku konfliktu na Ukrajine bolo navrhnutých množstvo nových projektov na dovoz LNG v Európe, ako aj dodatočná vnútorná infraštruktúra na prepravu plynu cez kontinent. V minulosti takéto projekty často dostávali finančnú a regulačnú podporu EÚ. Komisia zaradila začiatkom februára zemný plyn do svojej taxonómie, ktorá je navrhnutá tak, aby usmernila investície do udržateľných a prechodných aktivít. Holleaux sa však v tejto súvislosti upozorňuje na príliš prísne požiadavky, ktoré musia projekty v oblasti plynu spĺňať, aby sa do taxonómie kvalifikovali.
Emisie počas životného cyklu v zariadení na zemný plyn napríklad musia byť v niektorých prípadoch nižšie ako 100 g CO2 e/kW. „Je dobré, že plyn bol zaradený do taxonómie, ale môže to byť len symbolické. Dnes nemáme technológiu na splnenie cieľa 100 g,“ upozornil Holleaux s tým, že nejde o čiernobielu situáciu a nie je to tak, že projekty mimo taxonómie nedostanú peniaze. „Ale je to stratená príležitosť mať taxonómiu, ktorá je relevantnejšia pre budúce potreby energetického prechodu,“ dodal.
V priebehu rokov EÚ vo svojom zozname projektov spoločného záujmu (PCI) znížila aj počet rozvojových projektov zemného plynu. PCI môžu využívať prístup k finančným grantom EÚ, rýchlemu udeľovaniu povolení a inej podpore. Holleaux v tejto súvislosti vyzval Komisiu, aby aktualizovala svoj PCI zoznam s cieľom zohľadniť nové potreby EÚ v súvislosti s energetickou krízou.
Bioplyn a vodík
Pokiaľ ide o bioplyn, Holleaux hovorí, že Európa potrebuje rýchle a menej zložité povolenia na urýchlenie rozvoja dodávok. Zmluvy o rozdiele sú potrebné aj na to, aby investori získali väčšiu istotu. Komisia vo svojom pláne RepowerEU požaduje rozvoj dodávok biometánu o objeme 35 miliárd m3 ročne do konca dekády. Európska bioplynová asociácia uviedla, že tento cieľ by sa dal ľahko dosiahnuť a neskôr aj ďalšie ciele, v prípade nastavenia správnych podmienkach, vrátane zavedenie transparentného systému záruk pôvodu.
Čo sa týka vodíka, Holleaux dúfa, že vznikne trh, kde spotrebitelia budú mať jednoduchý prístup k informáciám o tom, kde, kedy a ako sa vodík vyrába, či už prostredníctvom elektrolýzy, parnej reformácie metánu, pyrolýzy alebo iných techník, aký má obsah CO2 a všetky ostatné relevantné informácie. „Potom sa trh môže rozhodnúť, aký typ vodíka chce pre účely dekarbonizácie,“ uzavrel pre magazín GVG nastávajúci regionálny koordinátor IGU pre Európu Didier Holleaux.